V území európskeho významu Tarbucka sa na piesčitej lúke nachádza významné kladisko našej jedinej pôvodnej korytnačky, ktoré však podlieha zarastaniu nepôvodnými drevinami. Zatieňuje ho predovšetkým agát biely. Kolegovia zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Latorica (za Štátnu ochranu prírody SR ako partnera projektu) a OZ Fauna Carpatica preto vykonávajú každoročne ich odstraňovanie, inak by kladisko úplne zaniklo. Svojich budúcich potomkov tu kladie korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorá je tiež súčasťou sústavy NATURA 2000 na Slovensku.
Iba niekoľkohodinové mláďa korytnačky močiarnej. Foto: Miloš Balla
Od písmenkovej ju odlíšite podľa sfarbenia. Jej tmavohnedý pancier a čierne telo jej zdobia malé žlté bodky. Foto: Miloš Balla
Bez zásahu človeka sa ich počet na Slovensku nezvýši
Čistenie kladiska vykonávajú odborníci zo Štátnej ochrany prírody SR, v úzkej spolupráci so zazmluvneným OZ Fauna Carpatica, každoročne počas jari v niekoľkých etapách. Najskôr je potrebné pristúpiť k odstraňovaniu náletových drevín. Dospelých rastlín sa zbavujú pílením alebo krovinorezom, mladé dreviny zneškodňujú vybratím z pôdy aj s koreňom. Do takejto náročnej a dôkladnej práce sa púšťajú 2-krát ročne, na ploche o výmere takmer jedného hektára (0,6 ha). Prvýkrát k tomu pristupujú v období pred kladením, ktoré je zvyčajne v polovici mája kalendárneho roka. Neskôr ešte raz a to v období po kladení, ktoré nastáva začiatkom októbra.
Pod čistením si môžete predstaviť kosenie a odstránenie biomasy (organickej hmoty) na ploche veľkej približne 1 hektár. K zabezpečeniu vhodných podmienok, na kladenie a inkubáciu korytnačky močiarnej, je nevyhnutné ručné dočistenie plochy po výruboch a bezprostredné odstránenie drevnej a bylinnej biomasy z čisteného územia.
Neskôr, v období po vylezení mláďat korytnačiek z hniezdnych komôrok a pred nakladením ďalšej znášky, je potrebné splniť ešte jednu úlohu. Tou je vytvorenie pieskových pásov, ktoré imitujú vyjazdené „koľaje“ na poľných cestách. Ochranári túto podobu vedia dosiahnuť až po celkovom ručnom odstránení vegetačného pokryvu a najefektívnejšie je každoročne tieto pásy obnovovať. Pásom na kladisku sa ešte povenujeme v ďalších odsekoch.
Kladisko korytnačky močiarnej pri Strede nad Bodrogom je po zime s nízkym vegetačným pokryvom. Fotené v apríli 2022. Foto: Vít Hubinák
Kladisko na Veterných pieskoch podstúpilo po prvej sezónnej znáške kosenie a ďalšie úpravy. Fotené v auguste 2022. Foto: Vít Hubinák
V území európskeho významu Tarbucka sa „maká“ pre korytnačky každú sezónu
Manažmentové opatrenia sú každoročne vykonávané v oblasti Veterné piesky, nachádzajúce sa neďaleko obce Streda nad Bodrogom. Odborný personál z OZ Fauna Carpatica a kolegyne a kolegovia zo Správy CHKO Latorica začínajú s prácami vždy skôr, ako korytnačky pocítia „volanie prírody“ na znášanie vajec. V minulom aj tomto roku boli opatrenia realizované začiatkom druhej májovej dekády, aby vystihli obdobie po vylezení vyliahnutých mláďat korytnačiek zo znášok z predchádzajúcej sezóny a pred sezónnym kladením vajec.
S vysokými druhmi tráv, ktoré spôsobovali zarastanie lokality, si poradili kosením. Korytnačky nevedia takto zarastenými plochami prejsť a tobôž nie vyhrabať noru, kam by nakládli svojich budúcich potomkov.
Aby lúky, ktoré korytnačky vyhľadávajú, zostali lúkami, tak musia byť udržiavané. To je zabezpečené potláčaním rastu mladých stromov a kríkov, ktoré sa prakticky bez prestávky „predierajú“ piesčitou pôdou. Problémom sú aj nálety semien inváznych drevín, konkrétne agáta bieleho a pajaseňa žliazkatého. Ich rapídne šírenie vie v krátkom čase znížiť plochu kladiska.
Keď už je pôda vyčistená a odkrytá, tak na nej vytvárajú rovné vyhĺbeniny za účelom imitácie vyjazdených „koľajov“ v poľnej ceste. Zoológovia odpozorovali, že okraje poľných ciest sú často využívaným miestom kladenia vajec a takéto znášky bývali v minulosti zničené prejazdom motorových vozidiel. Úlohou vybudovaných pásov je predovšetkým odklonenie pozornosti korytnačích samíc od poľnej cesty vedúcej okrajom kladiska.
Pohľad na kladisko po dočistení a odstránení biomasy v októbri 2022. Foto: Vít Hubinák
Kladisko bolo už v júni 2023 opäť na nerozpoznanie. Zarastanie agátom bielym začalo úplne odznova. Foto: Barbora Vrábelová
Výmladky agáta bieleho, ktoré znemožňujú pohyb dospelým korytnačkám, ale aj vyliahnutým mláďatám. Foto: Barbora Vrábelová
Minuloročná sezóna (2023) kladenia vajec korytnačiek bola v máji poznačená nezvyčajne chladným a daždivým počasím. Počas dlhodobých pozorovaní začiatku obdobia kladenia vajec korytnačiek v NPR Tajba, ktoré si v OZ Fauna Carpatica evidujú od roku 1998, bol začiatok obdobia kladenia zaznamenaný najčastejšie v poslednej dekáde mesiaca máj.
Pomerne chladné a daždivé počasie pretrvávalo aj v júni 2023. Celková aktivita korytnačiek na kladisku bola pomerne nízka. V minulých rokoch boli pozorované migrácie väčšieho počtu samíc korytnačiek počas niekoľkých dní, ktoré bolo možné definovať do dvoch oddelených periód kladenia. Minuloročná sezóna kladenia prebiehala kontinuálne s malým počtom samíc korytnačiek pozorovaných na kladisku počas jednotlivých nocí s vhodnými podmienkami. Tie pre nich predstavujú najčastejšie teplé večeri po daždi.
Aktivite samíc korytnačiek na kladisku bola prispôsobená práca ľudí, ktorí označovanie a ochranu znášok realizovali. Celkovo sa na ochrane znášok korytnačky močiarnej v sezóne 2023 podieľalo 8 ľudí. Kladisko monitorovali vo večerných hodinách, v snahe zachytiť pohyb prvých samíc. Počas tohto obdobia bola na kladisku každú noc zabezpečená prítomnosť ľudí, ktorí sa snažili lokalizovať samice priamo pri budovaní znášok vajec. Ak ich objavili ponechali samice nevyrušované, aby komfortne dokončili znášku. Následne boli jednotlivé znášky zabezpečené pletivom proti predácii. Rozmer a veľkosť pletivových ôk na používanom pletive „tak akurát“ znemožňuje bežným predátorom prístup k znáške, no zároveň umožňuje vyliahnutým mláďatám vyhrabanie sa z hniezdnej komôrky.
Pohľad na pásy v pôde kladiska, ktoré korytnačky využívajú na kladenie vajec. Foto: Vít Hubinák
Kladisko sa nachádza v ÚEV Tarbucka a má rozlohu približne 1 hektár. Foto: Vít Hubinák
Veľkým problémom je aj ničenie znášok predátormi
Okrem lokalizácie a zabezpečenia znášok bolo účelom pravidelnej prítomnosti odborníkov na kladisku aj tlmenie tlaku predátorov na znášky, ktoré sa nepodarilo lokalizovať. Za posledné roky ochranári z OZ Fauna Carpatica zaznamenali veľký úbytok znášok zapríčinený predátormi. V dvoch predchádzajúcich sezónach kladenia, kedy nebola realizovaná ochrana znášok korytnačiek, bolo evidovaných dokopy 143 znehodnotených znášok. V roku 2022 ich bolo 71 a rok predtým (2021) ešte o jednu viac (in verb P. Havaš). V roku 2023, kedy pristúpili k personálnej ochrane znášok, bolo predátormi vyhrabaných iba 15 znášok. To znamená, že sa v roku 2023 zásahom štátnych ochranárov zachránilo zo znášok o takmer 80 % viac, v porovnaní s rokom 2021. Za účelom zvýšenia počtu vyliahnutých mláďat je nevyhnutné zabezpečiť, okrem iných opatrení, aj zníženie tlaku predátorov na vybudované znášky.
Celkový počet korytnačiek močiarnych v NPR Tajba a jej okolí, ktoré patrí do územia európskeho významu Tarbucka, je posledných 15 rokov nepriaznivo ovplyvnený klimatickými zmenami. Mŕtve rameno rieky Bodrog, po ktorom je pomenovaná aj NPR Tajba, podlieha vysychaniu.
Hniezdo je možné nájsť iba pri jeho bezprostrednom budovaní samicou. Po vykladení samica znášku dokonale zamaskuje, takže neskôr už nie je možné určiť jej polohu. Foto: Miroslav Očadlík
Na lokalizovanú znášku je potrebné takmer obratom aplikovať ochranné pletivo proti predátorom. Foto: Miroslav Očadlík
Ohrozuje ju aj sucho
Životné prostredie korytnačiek je priamo závislé od množstva atmosférických zrážok, ktoré sú za poslednú dekádu pre korytnačky nepostačujúce. Hladina mŕtveho ramena Tajba značne ustupuje a odkryté brehy zarastajú brehovou vegetáciou, ale aj vyššie spomínaným inváznym agátom bielym a krami.
V rámci projektu sa tu chystáme s pomocou partnera SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik vybudovať kanál na prívod vody do mŕtveho ramena Tajba. Veríme, že po dovedení vody ústiacej z čerpacej stanice Streda nad Bodrogom, podporíme (nielen) výskyt korytnačky močiarnej v tejto lokalite.
Pozitívne tým ovplyvníme vtáčie, rastlinné a ďalšie druhy žijúce v biotope európskeho významu s dlhým názvom Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín.
Prostredie mŕtveho ramena s nemalou rozlohou 27 hektárov je husto obrastené vegetáciou a preto je v súčasnosti takmer nemožné určiť presný počet korytnačiek. Korytnačky močiarne sú, okrem iného, pomerne plaché zvieratá.
Okrem NPR Tajba, ktorá je súčasťou spomínaného ÚEV Tarbucka, sa korytnačky nachádzajú aj v ÚEV Latorica. Miestni obyvatelia z týchto území niekedy zvyknú nahlásiť výskyt korytnačky vo svojich záhradách, či viniciach.
Vodná nádrž pri prečerpávacej stanici Streda nad Bodrogom odkiaľ povedia prívodná infraštruktúra do mŕtveho ramena Tajba. Foto: Barbora Vrábelová
Spoznajte korytnačku močiarnu, ohrozený druh sústavy NATURA 2000
- Ide o jedinú pôvodnú korytnačku vyskytujúcu sa na našom území. Svedčia o tom aj nájdené fosílie z čias medziľadových.
- Od písmenkovej ju odlíšite podľa sfarbenia. Jej tmavohnedý pancier a čierne telo jej zdobia malé žlté bodky.
- Na predných nohách má päť prstov, na zadných iba štyri.
- Žije v stojatých alebo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou. Pri vodných plochách potrebuje aj vhodné plochy na kladenie a inkubáciu vajíčok.
- Párenie prebieha v apríli a máji. Samica znáša 2 až 20 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej pôdy, kde sa inkubujú zvyčajne 2 mesiace. Môže to byť aj dlhšie, ak nie je dostatočné teplo.
- Živí sa vodnými bezstavovcami, ale aj malými stavovcami – žabami, žubrienkami a malými rybami. Stravu si obohacuje aj o riasy alebo mäkké rastliny.
- Na zimu sa zahrabáva do bahna, kde „prespí“ až do apríla.
- Vyskytuje sa u nás na Východoslovenskej, Podunajskej a Borskej nížine. Obýva 7 území európskeho významu na Slovensku. Ohrozuje ju ničenie vajíčok predátormi, ale aj dlhé vzdialenosti na kladiská, ktoré musia gravidné samice podstúpiť a počas ktorých ich môže zraziť auto či poľnohospodárske vozidlo.
- Významným miestom jej výskytu sú územia európskeho významu Latorica a Tarbucka, ktoré sa nachádzajú v rovnomennej Chránenej krajinnej oblasti Latorica. Latorica je jednou z našich piatich projektových lokalít.
Ide o jedinú pôvodnú korytnačku vyskytujúcu sa na našom území. Svedčia o tom aj nájdené fosílie z čias medziľadových. Foto: Slávka Miňová
Hladina mŕtveho ramena Tajba značne ustupuje a odkryté brehy zarastajú brehovou vegetáciou, ale aj krami. Foto: Vít Hubinák
Biotop korytnačky močiarnej je degradovaný eutorfizáciou vodnej plochy, melioračnými zásahmi, chemizáciou či dlhými obdobiami sucha. Foto: Barbora Vrábelová
Text: Vít Hubinák, Štátna ochrana prírody SR & Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR