V rámci projektu LIFE Príroda pre všetkých Inštitút aplikovanej ekológie Daphne koordinuje overovanie výskytu druhov a biotopov na tých miestach sústavy chránených území Natura 2000, kde chýbajú aktuálne informácie.
Každé územie európskeho významu (ÚEV) bolo vyhlásené za chránené preto, že sa tam vyskytujú vzácne biotopy alebo rastlinné a živočíšne druhy. Týmto biotopom alebo druhom hovoríme predmety ochrany. Každé ÚEV má väčšinou hneď niekoľko takýchto predmetov ochrany.
Pri niektorých územiach nám však chýbali informácie, či sa tam biotopy alebo druhy, ktoré tam evidujeme, naozaj v súčasnosti nachádzajú. Na začiatku projektu sa to týkalo 24,19 % zmienok o druhoch v územiach európskeho významu. V prípade biotopov sme nemali prehľad pri 18,4 %.
Overovanie výskytu chrobáka hubára jednorohého pri Dunaji. Foto: archív Romana Cséfalvaya
Na overovaní výskytu sa podieľa zhruba 40 ľudí, či už priamo z Daphne – IAE, alebo našich externých spolupracovníčok a spolupracovníkov, ktorí postupne prechádzajú dotknuté územia európskeho významu. Častokrát sa výskyt druhu alebo biotopu podarilo potvrdiť. Ak odborníci predmet ochrany na mieste nenašli, na miesto sa vracajú opakovane. Až po viacerých neúspešných návštevách sa predmet ochrany považuje za oficiálne nepotvrdený.
Z monitoringu lesných biotopov. Foto: Jozef Šibík
Nejde len o náhodné prechádzky prírodou
Odborníci a odborníčky Expertky a experti na základe svojich skúseností či informácií z literatúry alebo od miestnych idú na tie lokality a v takom čase, aby bola čo najväčšia šanca predmet ochrany nájsť. Pomáhajú si aj rôznymi technológiami. Pri overovaní výskytu netopierov sa využívajú napríklad ultrazvukové detektory pre zachytenie a rozlíšenie netopierích výkrikov a ich spevu.
Pri monitoringu lesných biotopov využívame aj techniky diaľkového prieskumu Zeme. Pomocou softvéru NaturaSat sa vytypovali oblasti možného výskytu lesných biotopov Natura 2000. Tie následne overujú botanici v teréne.
Zaujímavé je overovanie výskytu chrobáka hubára jednorohého. Larvy tohto skarabeusovitého druhu sa vyvíjajú v podzemných hubách a imága lietajú pri vhodnej teplote a vlhkosti nízko nad zemou iba pár minút krátko pred zotmením. Prakticky okamžite sa zahrabávajú do zeme. V teréne sa dá tento druh potvrdiť tak, že sa nainštaluje svetelný zdroj a kontroluje sa jeho okolie.
Prečo sme niektoré biotopy a druhy nenašli?
Niekedy môže byť vysvetlenie prozaické. V čase keď sa tvorila sústava Natura 2000, na Slovensku boli v niektorých prípadoch k dispozícii informácie o výskyte druhu alebo biotopu len zo staršej literatúry a informačných zdrojov. Mohlo sa stať, že v ÚEV sa zaevidovali aj tie predmety ochrany, ktoré sa tam už v tom čase nenachádzali. Takto sme napríklad márne hľadali raka riavového v ÚEV Baské v Strážovských vrchoch.
Ďalším prípadom je, keď dané druhy neboli v začiatkoch budovania sústavy správne určené. Napríklad pri rovnokrídlovcoch sme narazili na to, že na niektorých miestach zrejme došlo k takejto chybe. Niektoré kobylky a koníky sa na seba veľmi podobajú a ľahko dôjde k zámene. Rozlíšiť ich je výzvou aj pre experta.
Narážame aj na prípady, kedy sa biotop tak veľmi zmenil, že živočích či rastlina tam už nemá šancu prežiť. Napríklad spomínaným kobylkám a koníkom nepomáha, že mnoho kedysi obhospodarovaných lúk dnes zarastá, lebo sa tam nepasie ani nekosí.
Na niekoľkých lokalitách na Záhorí sme našli aj vzácneho karasa zlatistého, ktorému hrozí vyhynutie. Foto: Vladimír Kováč
Niekedy sa nepodarí overiť výskyt druhu európskeho významu, za to expert narazí na inú vzácnosť. Popri neúspešnom hľadaní pižmovca hnedého v ÚEV Alúvium Ipľa našiel entomológ Roman Cséfalvay túto bystrušku Carabus clathratus, ktorá je druhom národného významu. Foto: Roman Cséfalvay
Čo ďalej?
Zatiaľ sa nám podarilo znížiť spomínanú dátovú medzeru pri druhoch z 24,19% na 10,66% a pri biotopoch z 18,4% na 12,45%. V overovaní výskytu pokračujeme aj v tomto roku.
Cieľom európskej sústavy chránených území Natura 2000 je zachovať a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.
Vďaka dátam bude štát lepšie poznať stav v územiach európskeho významu a bude vedieť lepšie nastaviť pravidlá a opatrenia na ich ochranu v manažmentových plánoch alebo programoch starostlivosti, ktoré sú dokumentáciou ochrany prírody. Daphne – IAE zároveň reviduje predmety ochrany v programoch starostlivosti dvadsiatich území európskeho významu a pracuje na metodike na vyhodnotenie efektívnosti manažmentových plánov a opatrení v nich.
Text: Pavla Lényiová & Rastislav Lasák, DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie