Desiatky starých a krajových odrôd jabloní, typických pre región Podpoľania, boli vysadené v Hriňovej. Vďaka spolupráci Národného lesníckeho centra (NLC) s mestom Hriňová, sa podarí zachovať staré a krajové odrody jabloní hodnotných pre našu prírodu aj budúce generácie. Tím z Národného lesníckeho centra identifikoval na Podpoľaní od roku 2022 už desiatky starých a krajových odrôd jabloní a hrušiek. Z časti zmapovaných odrôd vypestovali sadenice, ktoré si dnes našli svoj stály domov v blízkosti obyvateľov Podpoľania, pri cyklotrase v Hriňovej. Neskôr budú slúžiť aj miestnym hospodárom na zakladanie agrolesníckych systémov.
Zbierka starých odrôd jabloní, s dĺžkou 250 metrov, vznikla pri cyklotrase v meste Hriňová. Na mestom poskytnutej ploche vysadili dobrovoľníčky a dobrovoľníci 5. 11. 2024 dokopy 36 mladých stromov. Vznik archívu starých a krajových odrôd jabloní bol podporený prostredníctvom projektu LIFE Príroda pre všetkých.
Sadeniu predchádzal dôkladný brífing od pomológa a mapovateľa Bruna Jakubca. Na foto chrbtom, vo veste. Foto: Barbora Vrábelová
Následne sa vyše 20 dobrovoľníkov chytilo rýľov a začali mladé stromy sadiť. Foto: Barbora Vrábelová
Podpoľančania si vzácnymi odrodami jabloní môžu obohatiť pôdu na ktorej hospodária
„Keď začínal projekt vznikla myšlienka, aby sme zmapované staré a krajové odrody jabloní z Podpoľania namnožili a založili z nich archívne výsadby nielen v rámci NLC, ale aj v blízkosti hospodárov z Podpoľania. Nech sú im dostupné trvalo a môžu si týmito vzácnymi odrodami obohatiť pôdu na ktorej hospodária,“ objasňuje Jaroslav Jankovič, vedecko-výskumný pracovník NLC.
Založený archív jabloní umožní širokej verejnosti spoznať, aké odrody sa nachádzajú na pozemkoch v ich regióne a ako ich môžu vhodným spôsobom pestovať či ďalej rozširovať. V rámci vyššie uvedeného projektu má Národné lesnícke centrum v pláne zrealizovať aj niekoľko workshopov, na ktorých vybraní účastníci a účastníčky získajú dôležité poznatky týkajúce sa starostlivosti o ovocné stromy. Naučia ich aj praktické zručnosti, ako sú množenie drevín, výsadba, rez a ošetrovanie stromov počas rastu. Cieľovou skupinou sú predovšetkým hospodári na pôde, ktorí majú záujem o kombinované hospodárenie, ktorého súčasťou sú dreviny a ktoré sa dnes nazýva agrolesníctvo. Rovnako aj mladšia generácia, ktorá má s touto problematikou menej praktických skúseností.
„Veríme, že aj táto výsadba v budúcnosti prispeje k zachovaniu existujúcich a zakladaniu ďalších udržateľných agrolesníckych systémov. Tie aj dnes predstavujú významný prínos pre hospodárenie, no tiež pre vytváranie funkčnej a zdravej vidieckej krajiny,“ dodáva Jankovič.
Mapovanie starých odrôd ovocných drevín realizujeme už tretí rok
Mapovanie starých odrôd ovocných drevín v regióne Podpoľania vyústi aj do podoby katalógu starých a krajových odrôd, ktorý bude verejnosti prístupný na stránkach projektu a kde budú stručné popisy a charakteristiky plodov jednotlivých odrôd. “Napríklad len v katastrálnom území mesta Hriňová sme v tomto roku zaznamenali 432 jedincov, ktoré reprezentujú desiatky tradične a bežne pestovaných odrôd, no tiež veľké množstvo vzácnych a regionálne špecifických krajových odrôd, vyskytujúcich sa len na území Podpoľania”. Hodnotí výsledky prieskumu Bruno Jakubec, ktorý je v rámci projektu zodpovedný za mapovanie ovocných drevín.
Pomológ Bruno Jakubec objasnil do televízií ambíciu zachovať krajové ovocné odrody. Iba v rámci Hriňovej zmapoval vyše 400 odrôd. Foto: Barbora Vrábelová
Priniesol desiatky plodov zo starých odrôd aj na ukážku. Rozšírené sú aj na iných kontinetoch, napríklad v Ázii. Foto: Barbora Vrábelová
„Potešili sme sa ponúknutej ploche od mesta Hriňová, a dokonca aj desiatky ochotných dobrovoľníkov, potrebných na výsadbu, zabezpečili pracovníci z mesta. Pomáhajú nám aj s propagáciou archívnej výsadby. Takéto spolupráce si veľmi vážime, pretože nie sú samozrejmosťou,“ dopĺňa Jakubec.
Sadenie šikovným dobrovoľníčkam a dobrovoľníkom trvalo približne 4 hodiny. Foto: Barbora Vrábelová
Jablone budú slúžiť verejnosti, ale aj na vzdelávanie o rezoch, štiepení a pestovaní ovocných drevín. Foto: Barbora Vrábelová
Mladé dobrovoľníčky a dobrovoľníkov zajednalo mesto v rámci spolupráce s dobrovoľníckou iniciatívou. Pochádzali z európskych krajín, ale napríklad aj z Taiwanu či Nového Zélandu. Foto: Barbora Vrábelová
Prečo práve agrolesnícke systémy?
- Agrolesníctvo predstavuje také systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných stromov a/alebo krov). Znamená integráciu drevín s poľnohospodárskymi plodinami a/alebo hospodárskymi zvieratami, pri využití benefitov vyplývajúcich z ich vzájomných interakcií (ekonomických a ekologických). Ide o návrat k používaniu zdravého sedliackeho rozumu a využívanie funkcií drevín pri hospodárení na pôde. Je zosobnené návratom drevín do poľnohospodárskych systémov ako integrálnej súčasti farmárčenia.
- Zistilo sa napríklad, že mnohé predátory škodlivého hmyzu potrebujú k svojmu vývoju dreviny. Tým, že sme dreviny z poľnohospodárskych pozemkov odstránili, vyrobili sme tzv. “agrárne púšte” s minimálnou biodiverzitou, bez prirodzených predátorov viacerých škodcov a samozrejme tam potom boj so škodcami riešime najmä chemicky. Treba zdôrazniť, že každá drevina prinesie do poľnohospodárskych systémov zvýšenie biodiverzity, aj keď je to niekedy možno trochu na úkor produkcie poľnohospodárskych plodín. Ale vysokú poľnohospodársku produkciu dnes udržiavame najmä prostredníctvom umelých hnojív a používaním ďalších agrochemikálií. Pritom v odbornej agrolesníckej literatúre sa uvádza, že takéto systémy hospodárenia môžu zvýšiť produkciu z jednotky plochy 1,4- až 1,6-násobne oproti čistým poľnohospodárskym, alebo lesníckym systémom hospodárenia.
- V rámci projektu LIFE Príroda pre všetkých majú byť obnovené alebo založené agrolesnícke systémy celkovo na 120 hektároch na Poľane a Záhorí. Pomôžeme obnoviť agrolesnícke systémy hospodárenia na vybraných lokalitách, aby sa pre niektoré druhy a biotopy európskeho významu vytvorili vhodné podmienky aj tam, odkiaľ boli vytlačené náletovými drevinami na opustenej poľnohospodárskej pôde (tzv. „biele plochy”). Za dôležitý predpoklad pre udržanie takto obnovených agrolesníckych systémov však pokladáme čo najrýchlejšie zavedenie agrolesníckeho systému hospodárenia do nášho právneho poriadku, keďže zákonná úprava pre agrolesníctvo na Slovensku v ňom zatiaľ chýba.
Text: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR