Začiatok tohto roka (2024) patrí v našom projekte školeniam. Okrem tréningov komunikačných zručností, ktoré majú na starosti kolegyne z WWF Slovensko, sa chopili spoluorganizácie jednodňového školenia aj projektové tímy zo Správy NP Muránska planina so sídlom v Revúcej a z Ministerstva životného prostredia SR. Tému nesúcu názov „Ochrana biotopov fuzáča karpatského (Pseudogaurotina excellens)“ sme sa rozhodli objasniť lesníkom zo Štátnej ochrany prírody SR, z Lesy SR a ďalším odborníkom z akademickej obce aj mimo nej. Prečo sme si vybrali práve túto tému sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Fuzáč karpatský je cieľovým druhom nášho projektu
„Náš LIFE“ má za úlohu riešenie nedostatkov v oblasti zohľadnenia požiadaviek ochrany zraniteľných, ale aj endemických druhov. Projekt je, okrem iného, zameraný na obnovu biotopov a zavedenie špeciálneho manažmentu pre vysoko ohrozené druhy. Jedným zo špecifických cieľov projektu je špecializovaný a integrovaný manažment ochrany prírody a krajiny.
Medzi najdôležitejšie výsledky, ktoré musíme dosiahnuť je ochrana 100 hektárov biotopov v projektovej lokalite Muránska planina, v rovnomenne nazvanom území európskeho významu. Navrhované ochranné opatrenia pre biotopy fuzáča v tejto projektovej lokalite sa týkajú opatrení, že pred ťažbou budú porasty kríkov zemoleza čierneho (Lonicera nigra) označené alebo oplotené, aby boli chránené pred poškodením.
Viac o fuzáčovi karpatskom sme napísali v tomto príspevku na našom Facebook-u počas adventnej kampane.
Poslucháčky a poslucháči si vypočuli 8 obohacujúcich prednášok od 6 prednášajúcich. Cieľom školenia bolo objasniť, ako prítomnosť fuzáča karpatského ovplyvňuje lesné spoločenstvo a ako veľmi významná je prítomnosť tohto dáždnikového druhu pre okolitý biotop. Nemenej významným cieľom bola podpora prepojenia spolupráce odborníkov pôsobiacich v lesnom hospodárstve s odborníkmi pôsobiacimi v ochrane životného prostredia pri praktickej ochrane biotopov fuzáča karpatského.
S nápadom, oboznámiť odborníkov s problematikou fuzáča karpatského na Slovensku, prišiel Jakub Korytiak, ktorý v našom projekte pôsobí na pozícii manažéra lokality Muránska planina. Po obsahovej stránke vložil do realizácie školenia veľké úsilie, keďže okrem zostavenia programu bol aj jedným z prednášajúcich. Sám mapoval výskyt fuzáča karpatského v území európskeho významu Muránska planina, zistil o ňom množstvo poznatkov a zaradil ho do svojho rebríčka obľúbených živočíchov. „Som veľmi rád, že sa školenie na tému ochrany biotopu fuzáča karpatského podarilo úspešne zorganizovať, a tým zvýšiť povedomie a prispieť k lepšej ochrane tohto vzácneho drahokamu Karpát. Venovať sa výskumu a problematike fúzača karpatského je pre mňa veľká a zaujímavá skúsenosť. Jeho špecifické nároky na prostredie, v ktorom žije zaručujú prítomnosť zachovalých prirodzených ekosystémov, ktoré prekvitajú životom. Fuzáč karpatský je tzv. dáždnikovým druhom, ako napr. kritický ohrozený hlucháň hôrny, čo zaručuje záruku prítomnosti mnohých ďalších vzácnych druhov, ktoré sa v rámci jeho biotopu vyskytujú. Je dôležite si uvedomiť že tento krásavec je zároveň postglaciálny relikt, ktorý tu existuje viac ako 12 000 rokov. Prežil rôzne prirodzené zmeny prostredia, ako napr. dobu ľadovú, no bohužiaľ ľudskou činnosťou nám posledných šesť storočí mizne pred očami. Preto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sa zabezpečila dostatočná ochrana jeho biotopu hlavne v národných parkoch Slovenska. Tento krásny chrobák si vyžadujú ozajstnú pozornosť. A nie len preto, že je vzácny, ale aj preto, že je Karpatský endemit a prípadným vyhynutím u nás, by ho stratil celý svet.“ objasňuje J. Korytiak.
Hostiteľskou rastlinou fuzáča karpatského je zemolez čierny. Ako povedal jeden z poslucháčov: „P. excellens je ako panda. Proste iné, ako zemolez jesť nebude.“ Na jeho udržanie je esenciálne udržať horské a podhorské lesy v dostatočne vlhkých a zatienených chladných dolinách, v blízkosti potokov. Vtedy sa bude dariť aj jeho živnej a hostiteľskej rastline, zemolezu čiernemu.
Na Slovensku je aktuálne zmapovaný výskyt v 5 národných parkoch. Ide o TANAP, NAPANT, NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra a spomínaný NP Muránska planina. Medzi faktory ohrozenia tohto chrobáka patrí predovšetkým ťažba dreva, pri ktorej sú odstranené aj porasty zemolezu čierneho. A práve myšlienka o ponechaní bezzásahového územia v lesných porastov bola našou nosnou.
Diskusia medzi ochranármi a lesníkmi sa niesla v pokojnom duchu a vypovedaných bolo počas nej niekoľko názorov.
Prezentácie k prednáškam, ktoré na školení 5. 2. 2024 odzneli, sú k nahliadnutiu na nasledujúcich odkazoch:
- Predstavenie projektu Úloha siete Natura 2000 a manažment vybraných prioritných biotopov v integrovanej ochrane krajiny v Slovenskej republike a jeho spojitosť s ochranou biotopov fuzáča karpatského | Michal Šutriepka, Ministerstvo životného prostredia SR
- História výskumu Pseudogaurotina excellens a osobnosť Karola Brančíka | Matúš Šoltís, entomológ
- Pseudogaurotina excellens – vzácny drahokam karpatských lesov | Jakub Korytiak, Správa NP Muránska planina so sídlom v Revúcej
- Pseudogaurotina excellens – sprievodné druhy | Matúš Šoltís, entomológ
- Výskyt Pseudogaurotina excellens (Coleoptera: Cerambycidae) v Tatranskom národnom parku (Poľsko) | Stanisław Szafraniec, Babiogórski Park Narodowy
- Možnosti financovania opatrení na podporu prírode blízkeho obhospodarovania lesov z Programu rozvoja vidieka a Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky | Milan Sarvaš, Národné lesnícke centrum
- Možnosti financovania opatrení z Programu Slovensko | Peter Jány, Ministerstvo životného prostredia SR
Text: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia.