Jedným z desiatok území európskeho významu, v ktorých v našom projekte vykonávame obnovné opatrenia, je aj lokalita v okolí Vrchdetva (1 062 m. n. m.). Na Vrchdetve máme za cieľ zachovať, lepšie povedané obnoviť, biotop porastov borievky obyčajnej (Juniperus communis). Kedysi boli borievkové porasty v našej krajine natoľko rozšírené, že ich plody dostatočne stačili na slovenskú výrobu známeho destilátu. Dnes už to tak nie je a drvivá väčšina našich producentov borovičky používa borievkové plody z dovozu. Cena borievok však za posledné roky prudko vzrástla, preto partner projektu Národné lesnícke centrum vypočul v čase plánovania projektu aj požiadavky liehovarníkov, ktorých ambíciou je, aby sa produkcia plodov borievok opäť na Slovensku obnovila. Z poznatkov získaných výskumníkmi NLC pri riešení projektu „Možnosti pestovania borievok na produkciu plodov“ vyplynulo, že zakladanie borievkových porastov na produkciu plodov má ekonomický zmysel iba ak je kombinované s pasením oviec, prípadne dobytka. Na Vrchdetve chceme preto ukázať hospodárom, ako na to. A čo konkrétne za týmto účelom v projekte robíme?
Vrchdetva pomôže presvedčiť hospodárov, že bielym plochám* sa oplatí prinavrátiť tvár
* Za biele plochy označujeme poľnohospodárske pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako orná pôda, trvalý trávny porast, vinica, chmeľnica, záhrada, ovocný sad, ktoré sú zarastené lesnými drevinami tak, že nadobúdajú charakter lesa a preto sú vyčleňované z registra poľnohospodárskej pôdy (LPIS).
Ak ste sa s pahorkom Vrchdetva na južnom úpätí Poľany ešte nestretli, tak vás ubezpečujeme, že jeho názov je jednoslovný. Meno vám napovedá, že sa vypína nad mestom Detva, no uvidíte odtiaľ aj Hriňovú a okolité obce. Aby borievka obyčajná na tomto území opäť prosperovala, potrebujeme sem navrátiť esenciálnu činnosť v dôsledku ktorej tu porasty borievok vznikli - pastvu hospodárskymi zvieratami. Za týmto účelom bolo potrebné najskôr zmeniť charakter lúk, ktoré sú dnes poväčšine zarastené stromami a ďalšími kríkmi. Ovce sa v takýchto porastoch presúvajú s ťažkosťami a biodiverzite to taktiež vôbec neprospieva. A čo viac, takto vyzerajúca poľnohospodárska plocha je pre agropodnikateľov, z pohľadu získania priamych platieb od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, postupne vylučovaná ako nespôsobilá. V našom prípade sa to týka tunajšieho hospodára, Jozefa Zvaru, ktorý má vo vlastníctve a v prenájme parcely, na ktorých sa borievkové porasty nachádzajú. Dohodou o spolupráci s Národným lesníckym centrom a Štátnou ochranou prírody SR a hospodárom bolo umožnené, aby sa hospodárske a ochranárske ciele mohli stať realitou.
Borievkový porast zarastajúci lesom na Podpoľaní. Foto: Jaroslav Jankovič
Borievky sa na Vrchdetve roky strácali pod nadvládou, ešte kedysi solitérnych, smrekov. Foto: Peter Potocký
Pastva na Vrchdetve v októbri 2023 prebiehala ešte na nevyčistenej projektovej lokalite. Foto: Peter Potocký
Ovce potrebujú na pastvu najmä dostatok priestoru a ten prospeje aj borievkam
Predtým, ako zarastené plochy v októbri (2023) začali prečisťovať kolegovia z Národného lesníckeho centra kombináciou využitia lesnej frézy a ručným pílením, ich kolegovia z projektového tímu zo ŠOP SR prešli a označili borievkové kry, ktoré treba ponechať. „V skalnatých častiach sa prerieďovanie robí ručne – motorovou pílou a konáre sa ukladajú na kôpky – tie by však nemali dlhšie zaberať plochu pasienka a preto je lepšie ich zužitkovať, ako ponechať na samovoľný rozklad. Termín vykonania zásahov do drevitých porastov sa posunul do obdobia od jesene do jari kvôli tomu, že v tomto období už nehrozí, aby sa poškodili nejaké hniezda vtákov a vykonanie zásahu je menej rizikové aj pre hmyz a niektoré ďalšie živočíchy. Aktuálne sa tieto zásahy vykonávali od októbra 2023 a pokiaľ to počasie dovolilo, realizovali sa až do jarného obdobia – do 15. marca 2024. “ vyjadril sa k aktuálnemu stavu člen projektového tímu Ing. Jaroslav Jankovič, CSc. z Národného lesníckeho centra.
Borievky označené oranžovým pásikom na ponechanie. Foto: Jaroslav Jankovič
Borievka obyčajná je dvojdomá drevina. Na obrázku je samičia rastlina na ktorej plody dozrievajú v druhom roku a preto sa obvykle na nej vždy nejaké nachádzajú. Foto: Barbora Vrábelová
Samčia rastlina má peľové „šističky“, viditeľné iba na jar, ktoré neskôr odpadnú, takže po väčšinu roka je bez nich. Foto: Barbora Vrábelová
Pílenie či frézovanie sú pomerne nákladné operácie, takže ideálne je po tejto operácii nedovoliť pasienkom opäť zarásť drevinami. Nové nálety semienok drevín na vyčistené plochy môžu eliminovať pasúce sa zvieratá. „Pokiaľ by ich tlak na dreviny nestačil, musí opäť zasiahnuť človek – napr. menej nákladným mulčovaním alebo ručným odstraňovaním drevín sekerou, či pílou.“ dopĺňa Jankovič.
Lokalitu chodilo na jeseň (2023) spásať približne 500 oviec. Stádo patrí taktiež lokálnemu hospodárovi, J. Zvarovi. Pastva bola extenzívna, čo znamená, že sa ovce presúvali po celej ploche vybranej lokality, ktorá činí vyše 26 hektárov, avšak značná časť tejto plochy nebola kvôli hustému zárastu drevinami pre ovce prístupná. Na ovce dozerali dvaja pastieri so svojimi pastierskymi psami.
Spodné konáre vyše 60-ročných smrekov boli odpílené aby sa zlepšila priechodnosť pre ovce a rozšírila aj plocha pre pastvu. Foto: Barbora Vrábelová
Pasienok prešiel naozaj zásadnou premenou. Foto: Barbora Vrábelová
Vyfrézovaná a vypílená drevná hmota sa ponecháva na kôpkach a v blízkej dobe bude vyvezená pod kopec na spracovanie na drevnú štiepku. Foto: Barbora Vrábelová
Win-win stratégia
„Pokladáme to za win-win stratégiu. Hospodárovi sa zvýši výmera plochy spôsobilej na dotáciu (priame platby z PPA) a zároveň sa zlepší stav biotopu a vytvoria sa podmienky na zvýšenie celkovej biodiverzity v týchto lokalitách.“ dodáva Jankovič.
Ďalším krokom je odviezť vyťaženú drevnú hmotu pod kopec a pasienok celkom vyčistiť, aby sa mohli ovce čím skôr začať pásť na väčšej ploche. V tomto čase sa realizuje verejné obstarávanie na dodávateľa, ktorí by hmotu nielen z Vrchdetvy odviezol, ale ju aj zúžitkoval. Pracujeme intenzívne na tom, aby sa stáda dostali aj na miesta, na ktorých v minulom roku neboli, už začiatkom leta (2024).
"Oslobodená" borievka spod devastačného zatienenia smreka. Foto: Barbora Vrábelová
Borievka obyčajná zvládne najrôznejšie podmienky, ale tieň je pre ňu záhubou. Foto: Barbora Vrábelová
Prechod porastom na niektorých miestach ešte pripomína prechádzku lesom. Po odvoze vypílenej drevnej hmoty bude slúžiť, ako za valašských čias. Foto: Barbora Vrábelová
Biotop porastov borievky obyčajnej k sebe priťahuje aj rôzne vzácne druhy
Z ochranárskeho hľadiska je zámerom obnoviť v tejto projektovej lokalite 2 biotopy: Porasty borievky obyčajnej a mezofilné pasienky a spásané lúky. Pastva je prospešná nielen pre borievky, ale aj pre iné vzácne druhy rastlín a živočíchov. Z rastlín napríklad môže prosperovať zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata). Z hmyzu sú to druhy ako modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), fuzáč borievkový (Semanotus russicus) či sedlovka bronzová (Ephippiger ephippiger). Z vtákov ide o chriašteľa poľného (Crex crex), pŕhľaviara čiernohlavého (Saxicola torquata), škovránka stromového (Lullula arborea) a strakoša červenochrbtého (Lanius collurio).
Ideálny stav agrolesníckeho systému. Foto: Jaroslav Jankovič
Ukážkový stav pasienku v Pstruši. Foto: Jaroslav Jankovič
Prečo by malo mať agrolesníctvo čoraz väčšiu podporu štátu
Agrolesníctvo predstavuje také systémy hospodárenia na pôde, pri ktorých sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia (rastlinná a/alebo živočíšna) s pestovaním drevín (lesných a/alebo ovocných stromov a/alebo krovín). Mnohé vedecké a odborné prezentácie na 4. svetovom kongrese agrolesníctva, ktorý sa konal v Montpellier (Francúzsko) v roku 2019, poukázali na to, že agrolesníctvo je schopné udržiavať alebo zvyšovať výnosy a zároveň znižovať emisie uhlíka, prispôsobovať sa čoraz častejším suchám a záplavám, ktoré prináša zmena klímy, a obnovovať degradované pôdy a maximalizácie celkovej produktivity krajiny pre ľudstvo aj prírodu.
"Slovensko má vďaka morfologickej rozmanitosti veľký potenciál na využívanie tradičných, ale aj na zakladanie moderných agrolesníckych systémov. Agrolesníctvo sa dostalo do viacerých strategických materiálov MŽP a MPRV SR. Ide napríklad o programy Envirostratégia 2030, Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, Intervenčná stratégia pre tvorbu Strategického plánu SPP 2023–2027, aktualizovaná stratégia pre inteligentnú špecializáciu Slovenska (RIS3), doména „Zdravé potraviny a životné prostredie atď.). Podpora agrolesníctva je definovaná aj v Strategickom pláne SPP na roky 2023 – 2027 a upravená Nariadeniami vlády SR. Jeho zákonná úprava však u nás stále chýba. Definícia agrolesníctva a ďalšie ustanovenia by sa mali čo najskôr stať súčasťou nášho právneho poriadku, aby sa odstránili existujúce legislatívne bariéry, ktoré zatiaľ na Slovensku jeho širšiemu uplatňovaniu bránia." upresňuje J. Jankovič.
Text: Barbora Vrábelová, MŽP SR.