V polovici marca sme absolvovali terénnu časť monitorovacej návštevy z Európskej komisie. Partneri projektu Príroda pre všetkých sprevádzali zástupkyňu Európskej komisie na projektových lokalitách v Národnom parku Muránska planina (NP MP) a na Podpoľaní. Keďže projekt je finančne podporovaný prostredníctvom programu LIFE, návšteva poskytla príležitosť prezentovať naše aktivity a diskutovať o nich. Zároveň sme sa stretli s množstvom ľudí ktorí sú zainteresovaní v našom projekte (majitelia pozemkov, lesníci, poľovníci, poľnohospodári) a vypočuli si množstvo zaujímavých príbehov ochrany prírody.
Daždivé počasie zapríčinilo, že sme našu návštevu začali v Informačnom stredisku správy NP MP, kde nás oficiálne privítal pán Ing. Ján Šmídt (špecialista, lesník, NP MP). Úvod terénnej exkurzie patril odborným prednáškam o fuzáčovi karpatskom (Pseudogaurotina excellens) a hlucháňovi hôrnom (Tetrao urogallus) od Ing. Jakuba Korytiaka (ekológ, manažér projektovej lokality, NP MP) a Ing. Tomáša Iľka (vedúci odboru ochrany prírody a krajiny NP MP, zoológ). Po úvodnej časti sme nasadli do terénnych áut a vyrazili navštíviť lokality, kde v súčasnosti implementujeme rôzne manažmentové opatrenia.
Motýle Muránskej planiny, alebo prečo je potrebné sa starať o lúky?
Na Slovensku zaznamenáva populácia motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo) výrazný úbytok. Tento druh ohrozuje zmena klímy a upustenie od obhospodarovania krajiny. Kedysi sa na Muránskej planine hospodárilo viac, bolo tu viac lúk, kde sa jasoňom darilo. Dnes je tomu inak. Našou prvou zastávkou bol kameňolom v sedle Dielik, kde boli v minulosti jasone zaznamenané, avšak lokalita postupne zarastala.
Jasoň červenooký (Parnassius apollo), Foto: Jakub Korytiak
Kameňolom Dielik, Foto: Pavla Lenyiová
Na to že ľudia prestali obhospodarovať odľahlé lúky Muránskej planiny dopláca množstvo živočíchov viazaných na tento biotop. Sú to napríklad druhy ako ohniváčik veľký (Lycaena dispar), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), chrapkáč poľný (Crex crex) a ďalšie druhy vtákov a hmyzu. Výnimkou nie je ani modráčik čiernoškvrnný (Phengaris [Maculinea] arion). Tento motýľ potrebuje na svoj vývoj živné rastliny ako dúšku materinu (Thymus angustifolius) či pamajorán obyčajný (Origanum vulgare). Ak lúky zarastú, zmiznú živné rastliny a s nimi aj modráčiky. Na Muránskej planine bol zaznamenaný výskyt modráčika čiernoškvrnného v najvyššej nadmorskej výške v rámci Slovenska. Viacero lúk ako je Voniaca, Tomovka či Dížďovnica dnes chránia pred úplným zarastením poľovné združenia, ktoré ich aj v minulosti kosili a seno využívali na kŕmenie zveri. Lúky sa však oproti minulosti, keď bolo treba oveľa viac kosiť a dorábať seno pre domáce zvieratá, zmenšili a sčasti zarástli. V rámci projektu Príroda pre všetkých sa ochranári z Národného parku Muránska planina spojili s Poľovníckym združením Voniaca a s Mestskými lesmi Tisovec. Odstránili dreviny, rozšírili a kosia lúky. V rámci našich aktivít plánujeme obnoviť 50 ha lúčnych biotopov v chránenom vtáčom území Muránska planina – Stolica. Táto rozloha tvorí šestinu všetkých lúk Národného parku Muránska planina.
Druhou zastávkou návštevy NP Muránska planina bola lokalita Dížďovica, kde sme sa stretli s pánom Hudecom z poľovníckeho združenia Voniaca. Toto združenie sa o lúku stará už cez 70 rokov. Pán Hudec hovorí, že to až tak nerobí pre „motýliky“, ale chcel by lúky zachovať pekné, aké boli kedysi, pre zver, no je rád ak to pomôže aj iným druhom.
Ľudovít Hudec, PZ Voniaca, Foto: Pavla Lenyiová
Modráčik čiernoškvrnný (Phengaris [Maculinea] arion), Foto: Jakub Korytiak
Fuzáč karpatský a lykožrútová kalamita
Dážď neprestával a po obede bola našou nasledujúcou zastávkou lokalita Zanihovo kde sme mohli vidieť biotop druhu európskeho významu, fuzáča karpatského (Pseudogaurotina excellens). Fuzáč karpatský je endemit Karpát a drahokam medzi fuzáčmi, zaslúži si pozornosť, čo je jeden z dôvodov prečo sme v minulosti zorganizovali školenie o ochrane jeho biotopov. Najpočetnejšia populácia v rámci Slovenska je na Muránskej planine a v Tichej a Kôprovej doline. Na svoj vývoj potrebuje kríky zemolezu čierneho (Lonicera nigra) s dostatočnou hrúbkou kmeňa aspoň 3 centimetre. Zemolez rastie veľmi pomaly, trvá cca 30 rokov, kým dorastie do hrúbky dostatočnej na zakuklenie sa fuzáča.
Fuzáč karpatský (Pseudogaurotina excellens) Foto: Peter Potocký
Biotop fuzáča karpatského (Pseudogaurotina excellens), Foto: Pavla Lenyová
Muránsku planinu zasiahlo posledné roky sucho, v dôsledku čoho sa rozšíril podkôrny hmyz, čo malo za následok masívne odumieranie smrečín. Podľa zákona (č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov) je nutné kalamitu vyťažiť. Ťažba však ohrozuje zemolez čierny a teda aj fuzáča. Na lokalitách s fuzáčom a zemolezom čiernym sa preto vďaka udeleniu výnimky nezasahuje, aby sa ťažkými mechanizmami biotop nezničil. Na niektorých miestach sa odstraňujú len stromy, kde je podkôrny hmyz aktívny. Odumreté stojace stromy, v ktorých už podkôrnik nie je, sa ponechávajú. Zemolez aj fuzáč totiž potrebujú zatienenie a špecifickú mikroklímu. Ak by sa kalamita vyťažila úplne a podrast zostane vystavený svetlu, zemolez čierny aj fuzáče zmiznú. Zemolez potrebuje vlhkosť, rastie v dolinách popri vodných tokoch, kde zväčša sú lesné cesty a hospodárske lesy. Momentálne sa hľadajú cesty, ako skĺbiť manažovanie kalamity so zachovaním populácie fuzáča karpatského.
Hlucháň hôrny a zlepšovanie stavu jeho biotopu pomocou koní
Na Muránskej planine sú jedince hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) sústredené v lokalitách s mozaikou porastov rôzneho veku. V posledných rokoch tu však došlo k výraznému poklesu výmery vhodných biotopov. Z juhovýchodnej časti Tŕstie hlucháň už vymizol. V okolí Stolice tiež došlo k veľkoplošným náhodným ťažbám v starých hospodárskych lesoch v 1. stupni ochrany. Ďalšou aktivitou projektu Príroda pre všetkých je zlepšenie stavu hniezdneho biotopu hlucháňa hôrneho na 120 ha lesov v chránenom vtáčom území Muránska planina – Stolica. Cieľom tohto opatrenia je zníženie hustoty porastu. Drevo z porastu vyťahujú kone, čo je najšetrnejší spôsob približovania dreva. Kvôli začínajúcemu toku hlucháňa hôrneho, sa na lokalitu Veľký Cigáň vybrala iba časť z nás.
Hovorí sa, že jednu vec pri návšteve Muráňa nemožno vynechať. O svojom profesionálnom prístupe, nás kolegovia zo správy NP Muránska planina nenechali zapochybovať ani v tomto smere a ochutnávku muránskych buchiet nám všetkým zabezpečili priamo v teréne :)
Ochutnávka Muránskych buchiet, Foto: Jakub Korytiak
Hradné lúky, botanicky najvýznamnejšia lokalita Podpoľania
Územie európskeho významu Hradné lúky, ktoré sa nachádza neďaleko obce Očová či Dúbravy, je botanicky najvýznamnejšia lokalita v pôsobnosti Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana. Ďalší deň monitorovacej návštevy sme sa boli pozrieť ako experti z CHKO Poľana a miestneho Poľnohospodárskeho družstva Očová odstránili náletové dreviny z plôch, ktoré sa začali medzičasom meniť na les. Odborný výklad nám o tejto významnej botanickej lokalite sprostredkoval Ing. Peter Potocký (botanik, Správa CHKO Poľana). Stretli sme sa tu tiež s Ing. Jurajom Petrušom (agronóm, PD Očová). Družstvo poberá len základné dotácie a pri starostlivosti o Hradné lúky je stratové. Kedysi sa tu pásol dobytok, ale v súčasnosti na lokalite prebieha, ako najvhodnejšie opatrenie, kosba. Vďaka podpore projektu sa z lúk odstraňujú kamene, aby družstvo mohlo tieto plochy efektívne a ekonomicky udržateľne kosiť bez škôd na strojoch. Taktiež sa tu odstraňovali kríky, náletové dreviny a prebehlo mulčovanie, ktoré zabraňuje opätovnému rastu a šíreniu týchto drevín.
Podmáčané hradné lúky, Foto: Pavla Lenyová
Odborný výklad Ing. Petra Potockého, Foto: Pavla Lenyová
Na lokalite Hradné lúky rastie až 300 druhov vyšších rastlín. Vrátane veľmi vzácnej rastlinky s krkolomným názvom ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum), ktorý sa tu našiel pred desiatimi rokmi. Posledný záznam o ňom bol spred sto rokov z Abrodu na Záhorí. Na Hradných lúkach sa nielen že zachoval, ale vyskytuje sa tu vo veľkom množstve, čo je v rámci strednej Európy naozaj výnimočné. Je to tak najmä preto, že na tomto území nikdy neprebehli rekultivácie ani sa tu nepoužívali chemické postreky. Nájdeme tu taktiež jedinú lokalitu bahničky kranskej (Eleocharis carniolica) na strednom Slovensku. Rastie tu vo vyjazdených koľajach naplnených vodou, ktoré pre ňu tvoria ideálny biotop. Pre tento druh sa na Hradných lúkach plánuje v budúcnosti vytvoriť jazierko. Zo vzácnych živočíšnych druhov tu nájdeme napríklad ohniváčika veľkého (Lycaena dispar), modráčika krvavcového (Phengaris teleius) a chrapkáča poľného (Crex crex).
Ing. Juraj Petruš a Ing. Peter Potocký, Foto: Pavla Lenyová
Kamene znemožňujúce kosenie väčšou technikou, Foto: Pavla Lenyová
Motivácia pre ochranu prírody býva rôzna, a pre ľudí v regiónoch môže často narážať na rôzne praktické problémy spojené so živobytím. Počas našej návštevy Muránskej planiny a Podpoľania sme si okrem výkladu od odborníkov, vypočuli taktiež motiváciu a príbehy bežných ľudí. Cieľom projektu Príroda pre všetkých nie je vyčleniť pôsobenie človeka z krajiny, ale podporiť jeho aktivity v súlade s ochranou prírody. Pokúšame sa riešiť tieto problémy, hľadať kompromisy a zavádzať opatrenia ktoré pomôžu zachovať vzácne klenoty slovenskej prírody nielen pre súčasné, ale aj pre budúce generácie.
Chcete vedieť viac o ďalších lokalitách v Národnom parku Muránska planina? Prečítajte si, ako sme po týchto miestach sprevádzali kolegov z Čiech.
Text: Adam Javorčík (Ministerstvo životného prostredia SR) a Pavla Lenyová (Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie),
v spolupráci s Jánom Krnáčom (CHKO Poľana) a Jakubom Korytiakom (NP Muránska planina)
Titulná foto: Jakub Korytiak
Zdroje: PROGRAM ZÁCHRANY hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2025 – 2029
Tento obsah odráža výlučne názory autorov a Európska komisia nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie uvedených informácií.