Vedeli ste, že Lotyšsko je domovom najväčšieho národného parku v Pobaltí? Alebo, že v jednej z ich národných rezervácií žije až 70 % všetkých cicavcov Lotyšska? To je iba zlomok informácií, ktoré sme sa dozvedeli počas septembrovej (2024) konferencie na tému „Ochrana biodiverzity: červené zoznamy a viac“ (z anglického „Safeguarding Biodiversity: Red Lists and Beyond“). Ohúrilo nás toho ďaleko viac. Chcete vedieť, čo konkrétne? Pokračujte v čítaní!
Konferencia sa konala 18. – 20. septembra 2024 v Dome prírody na Lotyšskej univerzite, nachádzajúcom sa v najväčšej metropole Lotyšska, v Rige. Keďže ochrana biodiverzity zostáva aktuálnou výzvou tejto dekády, program konferencie zahŕňal praktické tipy na obnovu a manažment vzácnych biotopov (napr. mokradí a revitalizáciu tokov) či odstraňovanie inváznych rastlín. Rozoberal aj opatrenia na podporu ohrozených druhov, konkrétne rastlín, chrobákov a napr. poletušku či plchy. Taktiež sa venoval geografickým informačným systémom a systémom zameraným na sumarizáciu výskytových dát o chránených druhoch a biotopoch.
Druhy z „červených zoznamov“ spojili odborníkov a projekty naprieč severnou a strednou Európou
Na konferencii vystúpili pobaltskí a škandinávski odborníci z oblasti ochrany prírody. Svoje cenné poznatky a jedinečné dáta prišli odprezentovať z rôznych projektov podporených programom LIFE, no zavítali sem aj iné iniciatívy. Konferencia bola organizovaná v rámci končiaceho lotyšského LIFE projektu s názvom „Ohrozené druhy v Lotyšsku: zlepšenie vedomostí, kapacity, údajov a povedomia“. Medzi pozvanými bol aj projekt LIFE Jedna příroda z Čiech, aby ich zástupkyňa odprezentovala novovybudovaný a otestovaný informačný systém ochrany prírody. Jeho najväčšou prednosťou je, že kombinuje zber kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov o chránených územiach a druhoch.
Dva celé dni, 35 prezentácií projektov alebo iniciatív. Všetko prebiehalo v Dome prírody, na pôde Lotyšskej univerzity.
Medzi kľúčové spíkerky patrili mená ako Emily Beech zo Spojeného kráľovstva alebo Joan van Baaren z Francúzska. Emily Beech koordinuje aktivity červeného zoznamu organizácie Medzinárodná ochrana botanických záhrad a priniesla na konferenciu prednášku zameranú na “Uprednostňovanie opatrení na ochranu stromov na národnej, regionálnej a globálnej úrovni”. Joan van Baaren je významná výskumníčka v oblasti ekológie a ochrany prírody, známa najmä svojou prácou o vplyvoch klimatických zmien na populácie hmyzu a ich ekosystémy. Je profesorkou a riaditeľkou laboratória ECOBIO na univerzite v Rennes vo Francúzsku. Konferenciu obohatila o prednášku na tému: “Zachovanie biodiverzity v intenzívnych poľnohospodárskych oblastiach: zapojenie farmárov prostredníctvom živých laboratórií”.
Riga nás ohromila bohatou mestskou zeleňou, krásnou architektúrou a výbornou angličtinou domácich. Fotené z Domu prírody Lotyšskej univerzity.
Zámerov konferencie, pozostávajúcej z neuveriteľného počtu 35 odprezentovaných vstupov za 2 pracovné dni, bolo niekoľko. V prvom rade išlo o vytvorenie príležitosti na zdieľanie skúseností v rámci ochrany ohrozených druhov z červených zoznamov, ale dôležitým aspektom bolo aj zdieľanie skúseností s klasifikáciou druhov na základe kritérií Medzinárodnej únie na ochranu prírody. Významným cieľom tiež bolo vytvoriť priestor pre ďalšiu spoluprácu pri praktickej ochrane druhov, informovať sa navzájom o skúsenostiach s tvorbou a prevádzkou systémov na zber a spracovanie dát o biodiverzite.
O medzisektorovej spolupráci pri ochrane ohrozených druhov pojednával vstup nášho projektu
Svoj priestor získal v stredu 18. 9. aj náš projekt. Zastupovala nás Monika Chrenková, hlavná špecialistka pre životné prostredie pôsobiaca u partnera Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie. Témou „Medzisektorová spolupráca pri ochrane vzácnych druhov na Slovensku“ predstavila publiku hlavné aktivity nášho projektu. Okrem manažmentových opatrení v piatich projektových lokalitách, ich oboznámila aj o aktivite zameranej na zvyšovanie povedomia o sústave Natura 2000,. S tým je spojené environmentálne vzdelávanie, ktoré v projekte zastrešuje práve Daphne IAE. Nevynechala ani ambíciu zvýšiť efektívnosť manažmentu lokalít Natura 2000, ktorá má Daphne IAE medzi výstupmi spoločného projektu. Potešili nás ohlasy na náš vstup, keďže viacerí odborníci sa po ňom pýtali na detaily k niektorým opatreniam.
A kto ďalší zastupoval náš projekt na konferencii? Za Štátnu ochranu prírody SR sa zúčastnil riaditeľ správy CHKO Horná Orava Šimon Kertys, botanik z rovnomennej CHKO Ivan Šustr, špecialistka na enironmentálnu výchovu v CHKO Poľana Anna Gondová a koordinátorka environmentálnej výchovy Ingrid Károlyová. Keďže nás bolo viacero, mohli sme sa rozdeliť v prípade prekrývajúcich sa blokových prednášok a stihli prakticky každú prezentáciu. Takto uvažovali aj pri výbere miesta na terénnu exkurziu, ktorá predchádzala konferencii. Možností, kam zavítať v rámci exkurzie sa ponúkalo od organizátorv niekoľko, nielen jedna.
Náš projekt reprezentovali špecialisti a špecialistky zo Štátnej ochrany prírody SR a vstup viedla Monika Chrenková z Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie. Na fotografii tretia sprava.
Zúčastnili sme sa troch exkurzií, spoznali sme unikátne biotopy aj miestne tradície
Počas prvého dňa bolo možné navštíviť projektové lokality spomínaného projektu LIFE zameraného na ohrozené druhy v Lotyšsku. Zúčastnili sme sa troch rôznych exkurzií do viacerých chránených území. Cieľom exkurzií boli ukážky revitalizácie a manažmentu vzácnych biotopov, opatrenia na záchranu ohrozených druhov aj príklady dobrej praxe pri obhospodarovaní chránených území miestnymi farmármi a lesníkmi.
Národný park Gauja reprezentuje jedinú kopcovitú oblasť krajiny, ktorou sa rieka Gauja vlní v krásnych meandroch a zarezáva sa do hlbokých údolí, popretkávaných pieskovcovými útvarmi. Foto: Monika Chrenková
Ukázali nám, ako ochrańujú plcha sivého. Napríklad aj inštaláciou búdok. Foto: Monika Chrenková
Plch sivý je ohrozeným druhom nielen v Lotyšsku. Foto: Monika Chrenková
Jedna z exkurzií smerovala do národného parku Gauja, najstaršieho národného parku v Lotyšsku. Ide o jedinú kopcovitú oblasť krajiny, ktorou sa rieka Gauja vlní v krásnych meandroch a zarezáva sa do hlbokých údolí, popretkávaných pieskovcovými útvarmi. Bol nám prezentovaný manažment lesov na podporu listnatých druhov drevín, ktoré im z lesov prirodzenou sukcesiou ustupujú. Nezabudli nám ukázať, ako ochrańujú plchov. Napríklad inštaláciou búdok, výsadbou dubov a presvetľovaním porastov. V NP sa tiež usilujú o podporu vzácnych druhov chrobákov, napr. pižmovec hnedý. Svoje pevné miesto v parku má aj agrolesníctvo. Pristupujú k nemu kombinovaním presvetľovania lesov a dovedenia pastvy alebo aj kosením podrastu.
Ročne napadne v prírodnej rezervácii Krustkalni približne 600 mm zrážok. Z toho asi 250 mm odteká po povrchu. Foto: Ivan Šustr
Z rezervácie sme smerovali k poľnohospodárovi, ktorý sa venoval predovšetkým biovčeláreniu. Foto: Ivan Šustr
Na jeho pastvinách zároveň prebiehali projektové aktivity, zamerané na podrobný monitoring flóry a nastavenie manažmentu na zlepšenie biodiverzity. Foto: Ivan Šustr
Ďalšia exkurzia vzala účastníkov do rezervácie Krustkalni. Išlo o rezerváciu z rôznorodými biotopmi, od lesov v bezzásahovom režime až po rašeliniská. Z rezervácie sme smerovali k poľnohospodárovi, ktorý sa venoval hlavne biovčeláreniu. Na jeho pastvinách zároveň prebiehali projektové aktivity, zamerané na podrobný monitoring flóry a nastavenie manažmentu na zlepšenie biodiverzity. Toto harmonické prepojenie bolo pre nás, zo Slovenska, fascinujúce.
Výber najzaujímavejších poznatkov, ktoré si z konferencie odnášame
- Zaujímavá práca s dátami o súčasných oblastiach obývaných saproxylickými druhmi chrobákov. Cieľom bolo vybrať najdôležitejšie územia v Lotyšsku a to nielen pre tieto chrobáky, ale aj pre celkovú ochranu lesných biotopov. (Z prezentácie „Súčasné hrozby a budúcnosť saproxylických chrobákov (Coleoptera) v európsky dôležitých typoch lesných biotopov v Lotyšsku“)
- Príklady konkrétnych opatrení na ochranu druhov viazaných na staré stromy a možnosti ich ochrany aj v oblastiach, kde sa staré stromy vyskytujú iba veľmi zriedkavo. Druhy chrobákov sú pre verejnosť neatraktívne, preto tieto druhy chránia cez ochranu a význam starých stromov, ktoré sú súčasťou mnohých lotyšských tradícií. (Z prezentácie „Vytváranie umelých biotopov pre chrobáky žijúce v dutinách stromov“)
- Opatrenia pre poletušku slovanskú, druh takmer vyhynutej európskej veveričky. Posledné jedince prežívajú v Estónsku a Fínsku a je potrebné pre ne, v spolupráci s lesníkmi, vytvárať plány lesného manažmentu. Pri jej mapovaní v projekte využívajú špeciálne vycvičené psy, ktoré dokážu nájsť až dva roky staré pobytové znaky. (Z prezentácie „Nové prístupy na zlepšenie ochrany lietajúcich veveričiek v praxi: kolaboratívne plánovanie a detekcia psami“)
- Je naozaj nesmierne dôležité komunikovať o ochrane prírody strategicky, účelovo a začleniť do projektov, zameraných na ochranu prírody, obnovné činnosti aj sociálnu vedu. Je potrebné uvažovať nad komunikáciou ako neoddeliteňou súčasťou všetkých aktivít, ktoré sa v oblasti ochrany prírody vykonávajú. (Z prezentácie „Komunikácia o prírode – kto je „verejnosť“? Skúsenosti Fondu pre prírodu v Lotyšsku“)
- V Českej republike vyvinuli systém, ktorý slúži ako jednotný, celoštátny informačný systém verejnej správy na správu údajov súvisiacich s prírodou a ochranu krajiny. Požiadavka na existenciu systému je nariadená českým zákonom. Vďaka systému došlo k uľahčeniu podávania správ medzi subjektmi, územného plánovania, prístupu k informáciám pre verejnosť a vedeckú komunitu a ďalšie využitia. (Z prezentácie „Informačný systém ochrany prírody v Českej republike: nástroj na podporné hodnotenia stavu chránených území a druhov“)
Text: Monika Chrenková, Daphne – inštitút aplikovanej ekológie, Ivan Šustr, Štátna ochrana prírody SR & Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR