Byť ochranárom prírody, u nás alebo aj v zahraničí, je neľahká rola. A aj tak je medzi nami mnoho ľudí, ktorí si toto povolanie vyberú a s odhodlaním ho vykonávajú. Práve pre takých z vás máme 7 skvelých rád, ktoré sú cielené na pochopenie, že správne nastavená komunikácia je základom úspechu v akejkoľvek situácii. Na záver článku nájdete aj hodnotný darček, ktorý budete môcť použiť počas prípravy na konkrétnu situáciu. Na 47 stranách vám poskytne systematický návod, ako sa správať v úlohe ochrancu prírody, či už ju vykonávate v teréne alebo na úrade.
1. V práci ste profesionál
Ide o to, že ak ste v práci, nie ste v prvom rade susedia, priatelia, súperi alebo dlžníci. Ste profesionáli, ktorí vykonávajú prácu pre spoločnosť. Máte možnosť ju nevykonávať, ale pokiaľ sa jej venujete, musíte určitým spôsobom komunikovať. Po pracovnom čase sa z vás opäť stávajú susedia, priatelia alebo rivali a môžete sa správať inak, možno do vzťahu pustíte emócie. Medzitým by sa mal pomer komunikácie regulovať. Chránite tým seba, ale aj svojich priateľov a dokonca aj nepracovných rivalov, na ktorých sa môžete spoľahnúť.
Títo všetci by to tiež mali rorzoznávať a akceptovať. Ale predovšetkým by ste to mali vedieť vy. A prijať to. Len ak dokážete profesionálne prijať svoju úlohu, budete v nej dôveryhodní. Pred ostatnými a, áno, najmä pred sebou samým.
Definícia a akceptácia rolí. Rozlišovanie toho, či ste alebo nie ste „v práci“. Zdroj: Komunikačná príručka pre ochrancov prírody.
2. Orientujte sa v tom, čo chcete diskusiou dosiahnuť
Pri diskusii o konkrétnych projektoch je často veľmi dôležité pochopiť roly účastníkov (investor, právnik, autor alternatívneho posúdenia) a konať v súlade s týmito rolami. Je prekvapujúce, ako veľmi vyváženie počtu účastníkov na oboch „stranách“ stola podporuje komunikáciu.
Často je celkom dobré spomenúť na začiatku stretnutia, bez akéhokoľvek náznaku hodnotenia, záujmy jednotlivých rolí a poznamenať, že vaším cieľom je nájsť spôsob, ako tieto záujmy naplniť pri rešpektovaní zákona a nepoškodzovaní prírody.
Ak prednášame skupine odborníkov, mali by sme predovšetkým prispôsobiť obsah a jazyk publiku. Ak je skupina rôznorodá z hľadiska vedomostí a priateľských vzťahov, premýšľajte o tom, koho chcete vzhľadom na účel stretnutia osloviť ako prvého. Profesionálna komunikácia musí byť založená na známom účele a zmysle a musí rešpektovať formálne zásady, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vyváženej dohody.
Pred stretnutím je dôležité si zodpovedať na tieto otázky:
- Úloha: Kto som a v akej úlohe? Čo mám robiť a čo môžem robiť v tejto úlohe?
- Cieľ: Odpoveď na otázku: prečo to robím, aký je zmysel stanovenia cieľa?
- Predmet: Povaha témy, o ktorej sa bude diskutovať.
- Partner: S kým budem hovoriť? Čo musím brať do úvahy, v čom sa zhodneme a v čom nie?
- Prostredie: Čo mi pomáha a čo mi prekáža? Aké je v tomto prípade rozloženie záujmov a moci?
3. Poznajte dôležité informácie o ľudskej osobnosti
Platí, že v rôznych situáciách z nás hovoria rôzne vrstvy našej osobnosti. Prispôsobte tomu svoju komunikáciu. Pri väčšom strese, ktorý býva pri stretnutí páchateľa s ochrancom prírody a môže byť aj pri rokovaní s úradmi alebo pri verejnej prezentácii, sa často riadime pravidlami archetypálneho teda zdedeného správania.
Archetypy sú prastaré vzorce, ktoré sa víťazne vynorili vďaka evolučnému výberu a ktoré používame v opakujúcich sa situáciách (a sú teda dobre preverené evolúciou). Sú však aj veľmi zaťažujúce.
Archetypy nám pomáhajú prekonávať ťažké situácie alebo sa správne správať v situáciách, keď je v stávke prežitie jednotlivca alebo rodu. Dva najčastejšie archetypy v kruhoch ochrancov prírody podľa Príručky priateľov prírody:
Lovec – korisť: Táto archetypálna dvojica môže pripomínať situáciu strážcu prírody, ktorý v chránenom území pristihol narušiteľa. V súlade s cieľom a účelom interakcie môže potom strážca prírody svojím správaním tento archetyp narušiť (napríklad ak chce kultivovať) alebo potvrdiť (ak má uložiť pokutu).
Sused – cudzinec: S touto archetypálnou dvojicou sa môžeme stretnúť napríklad pri vysvetľovaní potrieb ochrany prírody verejnosti. Ak nechceme pôsobiť ako cudzí prvok, musíme svoj prejav prispôsobiť poslucháčom tak, aby sa im zdal blízky.
Počítajte s archetypmi v komunikácii. Naučte sa ich potláčať alebo ich používať na dosiahnutie komunikačného cieľa.
4. Objavte dôležitosť komunikačného kontextu
Psychologické, vzťahové a osobné aspekty komunikácie sú v podstate rovnaké, keď sa rozprávate s páchateľom v teréne, keď sa rozprávate so žiadateľom v kancelárii a keď prezentujete prírodné dedičstvo skupine ľudí. Rozdielny je predovšetkým kontext tejto komunikácie. Pozrime sa teraz stručne na tieto rozdiely v kontexte.
Strážcovia prírody v terén: Tu ide zvyčajne, aspoň spočiatku, o archetypálnu komunikáciu, o úzku dvojicu lovec – korisť. Pre uplatňovanie sankcií je tento model v zásade priaznivý. To, čo môžeme v teréne veľmi podceniť, je komunikácia s návštevníkmi prírody, ktorí dodržiavajú pravidlá. Byť s nimi v kontakte, opýtať sa, či nepotrebujú radu, pomoc alebo asistenciu, môže výrazne prispieť k dobrému menu ochrany prírody všeobecne.
Odborníci na úradoch: V prípade rokovania je základným formátom komunikácia medzi odborníkom a žiadateľom, investorom alebo organizátorom podujatia. To si vyžaduje udržiavať komunikáciu na racionálnej úrovni, zvažovať záujmy a možnosti, vysvetľovať a opierať sa o hodnoty vyjadrené zákonmi, pravidlami alebo racionálnou argumentáciou. V tomto rámci, ktorý poskytuje podporu odborníkovi, je možné hľadať riešenia, ktoré nepoškodzujú prírodu, sú v súlade so zákonom a spĺňajú záujmy žiadateľov.
Prednášajúci o prírodnom dedičstve: Aj v tomto prípade hrozí prekážajúci archetypálny vzor, tentoraz dvojice sused – cudzinec. Odborníci a profesionálni ochrancovia prírody môžu byť vnímaní cez predsudky, formované minulými skúsenosťami alebo jednoducho tradičnými názormi. Prvou úlohou komunikátora je preto vystúpiť z modelu sused – cudzinec. To si vyžaduje prispôsobiť jazyk, príklady a často aj intelektuálnu úroveň publiku, neobmedzovať sa na jednosmerný tok informácií a podnecovať diskusiu o daných témach.
Situácie ochrancov prírody v rôznych rolách, ktorí chcú dosiahnuť stabilnú dohodu, majú spoločnú zásadu – najprv prejavte porozumenie a potom hľadajte riešenia.
5. Rozlišujte medzi spormi a problémami
Konflikty, ktoré narúšajú rovnováhu systémov, majú v ľudskom svete dve podoby. Spory sú konflikty, v ktorých aspoň jedna strana presadzuje riešenie, zatiaľ čo problémy sú konflikty, pri ktorých každý hľadá dobré riešenie bez toho, aby ho presadzoval.
Princíp racionálneho riešenia sporov. Zdroj: Konflikty a vyjednávania, 3. vydanie, s. 37 – 40.
Ako ukazuje obrázok, spory vnášajú do vecných otázok emócie, ktoré komplikujú riešenie konfliktov. Preto ak chceme dosiahnuť stabilné riešenie sporu, mali by sme najprv vyriešiť (t. j. zvládnuť) emócie, „urobiť zo sporu problém“ podľa druhej rovnice na obrázku a potom vyriešiť spor bez emócií pomocou metód používaných na riešenie problémov.
Ak v konflikte nájdete emócie, začnite ich riešiť. Až potom sa venujte vecnej stránke konfliktu.
6. Každý stres je zvládnuteľný, ak sa mu vedome povenujete
Uvedomte si, aké stresory na vás pôsobia a pokúste sa predvídať, kedy vás ovplyvnia. Tam, kde môžete predvídať, sa snažte stresu predchádzať, teda vyhýbať sa mu alebo sa vedome pripravte všade tam, kde sa stresu nedá vyhnúť.
Pri stresoch, ktoré sú nepredvídateľné, nezostáva nič iné, len vsadiť na celkovú pripravenosť na zvládanie stresu, ktorú možno vypestovať, alebo na zmenu vnímania, t. j. na adekvátne vnímanie stresu a jeho dôsledkov. Pre spoločnosť je dôležité, aby mala vzory pre zvládanie stresu. Ak ste teda práve v dostatočnej fyzickej kondícii, skúste ísť príkladom. Snažte sa vyžarovať do spoločnosti čo najmenej distresu. Napokon z každého stresu je možné a užitočné sa poučiť a do ďalšieho kola zvládania stresu vstúpiť silnejší a skúsenejší.
7. Naučte sa interpretovať prírodné dedičstvo vzbudením záujmu a inšpirácie
Interpretáciou prírodného dedičstva autori myslia to, ako prezentujeme a komunikujeme záujmy ochrany prírody ostatným. Takáto komunikácia by mala byť len v minimálnom počte prípadov jednosmerná. Nasledujúca koncepcia vychádza z brožúry Futerra Branding Biodiversity.
Naše publikum je viac emocionálne ako racionálne. Komunikátori sa naučili, že poskytovanie technicky správnych a logických informácií pravdepodobne nezmení ich správanie. Až na čestné výnimky však drvivá väčšina správ o biodiverzite oplýva predovšetkým faktami, číslami, percentami, jednoducho údajmi.
Verejnosť sa z hľadiska svojho postoja k ochrane prírody delí na tieto skupiny:
1. Biocentristi veria, že príroda má pre človeka vyššiu alebo rovnakú hodnotu.
2. Medzi ďalšie skupiny patria:
– „humanisti“, ktorí veria, že príroda má hodnotu len vo vzťahu k človeku,
– „egoisti“, pre ktorých má príroda hodnotu len vo vzťahu k nim samým.
Biocentristi sú menšinou, v obklopení humanistov či egoistov. Zdroj: Komunikačná príručka pre ochrancov prírody.
Biocentristi tvoria malú menšinu populácie, ale spravidla ovládajú komunikáciu o biodiverzite. Nanešťastie pre prírodu je však väčšina z nás zložená z humanistov alebo egoistov. To znamená, že pri reálnom každodennom rozhodovaní väčšina ľudí nemá vnútornú hodnotu, aby brala do úvahy prírodu. To je základ komunikácie: ak chceme, aby ochrana prírody vyvolala pozitívnu odozvu, je lepšie zaujať a inšpirovať, než informovať.
Bol pre Vás tento článok obohacujúci? Potom máme pre Vás skvelú správu! Všetky vyššie uvedené komunikačné rady vychádzajú z našej najnovšej publikácie s názvom: „Komunikačná príručka pre ochrancov prírody“, ktorú si môžete prečítať alebo stiahnuť po kliknutí na tlačidlo nižšie. Potešíme sa, ak nám poskytnete k príručke spätnú väzbu e-mailom na adresu referat-12.3@enviro.gov.sk.
Príručka vznikla na základe informácií poskytnutých na školeniach pre ochrancov prírody. Foto: Barbara Immerová
Článok vznikol z úryvkov publikácie „Komunikačná príručka pre ochrancov prírody“, ktorá vznikla vďaka projektu Príroda pre všetkých a spoločnosti Integra Consulting s.r.o. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie v rámci programu LIFE a z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR.