V tesnej blízkosti obce Klin, necelé 4 kilometre od centra Námestova, sa nachádza 15,3 hektára veľké Klinské rašelinisko. Od vyhlásenia v roku 1967 predstavuje najstaršie chránené územie vyhlásené za účelom ochrany rašelinísk na Orave. Od roku 1979 je aj súčasťou Chránenej krajinnej oblasti (ďalej iba „CHKO”) Horná Orava a od roku 1998 súčasťou medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarského protokolu. Po vstupe do EÚ v roku 2004 je zahrnuté aj v sústave NATURA 2000. Klinské rašelinisko predstavuje veľmi vzácne a ohrozené územie a poskytuje domov viacerým chráneným druhom rastlín a živočíchov. Ako v rámci projektu prispievame k jeho obnove? Dočítate sa v tomto článku.
Klinské rašelinisko je jedno z prvých chránených území na Slovensku. Vyskytujú sa na ňom tri typy rašelinísk, t. j. vrchovisko, prechodné rašelinisko aj slatina. „Na Orave nájdeme všetky tri typy rašelinísk. Vrchovísk je najmenej, tento typ je veľmi chudobný na živiny, je preň charakteristické kyslé prostredie, čo spôsobuje, že tu rastú špecifické druhy rastlín, predovšetkým machy, ktoré vytvárajú kopčeky (bulty), vzdúvajú sa a rastú nad líniu vodnej hladiny. Slatiny držia líniu vodnej hladiny, sú bohatšie na živiny, hoci rozlišujeme chudobné a bohaté slatiny, ktoré pripomínajú skôr zamokrenú lúku. Pri prechodných rašeliniskách už názov naznačuje, že sú prechodom medzi slatinou a vrchoviskom,” objasňuje botanik Ivan Šustr, pracujúci na Správe CHKO Horná Orava už takmer štrnásť rokov a odborne pôsobiaci aj v našom projekte. Na Klinskom rašelinisku je dominantné vrchovisko, ktoré sa na okrajoch stáva prechodným rašeliniskom až prechádza do slatiny. Slatiny sú najviac poškodené ľudskou činnosťou prebiehajúcou v okolí tohto chráneného územia, predovšetkým vybudovaným meliorácií (odvodnenie veľkých plôch v okolí rašeliniska), ktoré spôsobuje odvodňovanie lúk a pôdy v okolí.
Rašelinisko pri Kline predstavuje najväčšie rašelinisko vrchoviskového typu na Slovensku, väčšie vrchoviská boli zničené ťažbou (Rudné) alebo zaplavením (Čierna zem pod Oravskou priehradou).
Nepriaznivý stav zachránili prehrádzky na priľahlom odvodňovacom kanáli, ale aj opakované odstraňovanie drevín
Rašelinisko je približne od sedemdesiatych rokov minulého storočia v nepriaznivom stave. Časti rašeliniska zarástli hlavne kvôli tomu, že sa odvodnilo jeho okolie. V okolí rašeliniska sa odvodnili vlhké lúky melioráciami. Znamená to, že boli do zeme nainštalované rúry, ktoré podzemnú vodu odvádzali, a na väčšine územia stále odvádzajú, do potokov. Do rašeliniska v takomto nastavení nepriteká dostatok vody z okolia a pomaly vysychá. Toto sa v tomto roku (2024) čiastočne podarilo skorigovať vďaka Nórskym fondom. Jeden takýto kanál sme prehradili niekoľkými prehrádzkami a voda sa vracia do rašeliniska. Taktiež rašelinisku neprospelo, že sa v okolí rašeliniska prestalo hospodáriť. Čiastočne za to môžu aj ochranári, ktorí zakázali v minulosti vstup do rašeliniska hospodárom. Bolo to však už v čase kolektivizácie, kedy sa báli zvýšenej eutrofizácie1 vplyvom intenzívneho hospodárenia družstvami. Tie sú zodpovedné aj eutrofizáciu Klinského aj mnohých iných rašelinísk, do ktorého ešte aj dnes prúdia živiny z okolia.
Na Klinskom rašelinisku vďaka projektu obhospodarujeme približne 6 hektárov z územia. Využívame na to personálne kapacity, ktoré sú hradené našim projektom. Zamestnanci a zamestnankyne zo Správy CHKO Horná Orava sa starajú ešte o ďalších približne 6 hektárov prostredníctvom Nórskych fondov, avšak na tento úsek obstarali dodávateľa. Vykonávalo sa tu najmä odstraňovanie drevín a kosenie. Tieto úkony je potrebné ešte tento rok zopakovať, keďže stromy a kry, ktoré tu rastú, ohromne zmladzujú. Čo znamená, že po odpílení vyháňajú blízko pri koreni veľké množstvo mladých výhonkov. Kým nebolo umožnené zamestnať technický personál na tieto úkony, zostávali na pleciach zamestnancov Správy CHKO Horná Orava. Na rašelinisku sa vykonávajú manažmenty2 takmer výlučne z eurofondov. Štát doteraz nevytvoril balík financii, ktoré, podobne ako poľnohospodárom, umožňujú zazmluvnenie pravidelného manažmentu . Manažment bol doteraz poväčšine nepravidelný a na nedostatočnej výmere, čo spôsobovalo postupné zarastanie rašeliniska drevinami a krami.
Rozlišujeme úkony, ktoré sú potrebné na udržiavanie rašeliniska a na jeho obnovu
Odstraňovanie drevín a kosenie neznamená, že rašelinisko obnovujeme. „Týmito manažmentovými opatreniami sa snažíme rašeliniská udržať, ale nejde o obnovu. Navyše, kosiť môžeme predovšetkým slatiny,” objasňuje Šustr a dodáva: „Ak lokalita zarastá, dreviny ešte viac prispievajú k jej odvodňovaniu. Stromy z rašeliniska vyťahujú vodu. Fungujú ako vodná pumpa. V teplých dňoch, keď sa strom musí ochladzovať, vyťahuje z rašeliniska vodu a tým dochádza k ešte väčšiemu presychaniu rašeliniska. Neskôr rašelinisko úplne zatienia, čo pre všetky chránené druhy, ktoré tu rastú znamená postupný zánik.”
Podľa Šustra je najdôležitejšie obnoviť vodný režim, je to však aj najzložitejšie. „Pozemky vlastnia súkromníci a tí samozrejme nechcú na svojich pozemkoch vodu. Štát by ich mohol dotovať, na pozemkoch z mokraďami by sa napríklad mohli odpustiť dane alebo by mohol vykúpiť pozemky, kde sa nedá hospodáriť. Skvelé by bolo aj viac podporiť poľnohospodárov, ktorí by za lepších finančných podmienok tieto cenné lokality obhospodarovali takým spôsobom, ktorý by zlepšil ich stav” navrhuje Šustr.
K odstraňovaniu drevín je kľúčové pristúpiť vtedy, ak je rašelinisko v nepriaznivom stave
Na vrchoviskách a prechodných rašeliniskách by sa však mali zásahy celkom minimalizovať, keďže sú prirodzene nezalesnené. Ak sa však rašelinisko dostane do nepriaznivého stavu je dôležité pristúpiť čím skôr k odstraňovaniu drevín, ktorým sa začne na preschnutých rašeliniskách vždy dariť. Robí sa to rôznymi spôsobmi, najúčinnejšie je drevinu vytrhnúť tak, aby nevyhnala mladé výhonky. Môžu sa aj vyrezávať, kosiť alebo tzv. „krúžkovať”. Najdôležitejšie je v takýchto lokalitách udržať vodu.
Na vrchoviskách a prechodných rašeliniskách je potrebné všetko robiť ručne. Používame krovinorezy, píly či iné ručné náradia, akými sú mačety alebo sekery. Na niektorých slatinách a vlhkých lúkach je možné použiť ľahkú kolesovú techniku v podobe malých traktorov so širokými kolesami. Najvlhkejšie časti vždy kosíme iba ručným náradím. Slatiny sa v rámci udržania kosia.
A ako často je vymenované úkony potrebné vykonávať? To celkom závisí od druhu manažmentu, ktorý sa vykonáva. Ak trhajú mladé výhonky drevín alebo ide o ihličnaté dreviny, stačí to vykonávať raz za dva či tri roky. Ak je lokalita v zlom stave ako bolo Klinské rašelinisko, vtedy je potrebné kosiť aj dvakrát ročne. Platí, že kým je lokalita v nepriaznivom stave, treba z nej opakovane odstraňovať dreviny.
Na pomoc prišli po dlhom čase až dva projekty súčasne
Na Klinské rašelinisko sa po dlhých dekádach „usmialo” šťastie a vďaka zaradeniu tejto lokality do dvoch projektov sa za posledný rok značne zmenilo. K lepšiemu. Prostredníctvom projektu „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ bol riešený hydrologický režim. Na zakázku bolo vyhotovených 46 hrádzí na dvoch lokalitách (väčšina hrádzi bolo umiestnených na lesnom rašelinisku Tisovnica). Hydrologický režim bol pred zásahom aj počas podrobne analyzovaný, aby boli dáta na porovnanie. Okrem toho boli na ploche, približne 6 hektárov veľkej, odstránené dreviny, ktoré oberali rašelinisko o drahocennú vodu.
Koncom roka sa, vďaka tomuto projektu, podarilo zamestnancom Správy CHKO Horná Orava nainštalovať niekoľko prehrádzok na neďalekom odvodňovacom kanáli. Tento kanál bol vybudovaný v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a voda ním bola odvtedy odvádzaná mimo rašeliniska. Predchádzalo tomu vybavovanie súhlasov vlastníka. Podarilo sa im ho zahradiť tak, aby ním voda pretekala len pomaly a časť z nej sa dostávala do rašeliniska. Ich zámerom bolo nasimulovať pritekanie vody do rašeliniska, ako tomu bolo kedysi. Ťažká práca im priniesla začiatkom leta „ovocie”. Po iné roky bolo rašelinisko preschnuté už v júni, no v tomto roku (2024) sa voda do rašeliniska pomocou hrádzi dostávala ešte v júli.
Projekt LIFE Príroda pre všetkých sa nezameriava na hydrologický režim. V rámci nášho projektu sa sústredíme na likvidáciu drevín na podobne veľkej ploche taktiež odstránia dreviny a kry. Projekt umožnil zvýšenie interných kapacít Správy CHKO o 3 technických pracovníkov, ktorí s odstraňovaním pomáhajú na plný úväzok. Je tak zabezpečená kontinuita udržiavacích manažmentov. Okrem toho bola v rámci projektu zakúpená ručná technika a vybudované manažmentové centrum nachádzajúce sa vedľa budovy Správy CHKO. Od začiatku roka slúži na uchovávanie náradia, pracovných nástrojov a neskôr sa v nej bude „garážovať“ aj traktor. Ten je v súčasnosti obstarávaný. Technickí pracovníci budú čochvíľa pracovať aj na na Beňadovskom rašelinisku, Tisovnici a mnohých ďalších lokalitách nie len na Orave.
Rašelinisko poskytuje domov viacerým chráneným druhom aj druhom európskeho významu
Z rastlinnej ríše sú tu bohato zastúpené druhy ako rojovník močiarny (Ledum palustre), androméda sivolistá (Andromeda polyfolia), kľukva močiarna (Oxycoccus palustris), čučoriedka barinná (Vaccinium uliginosum), rosička okruhlolistá (Drosera rotundifolia). Významný je výskyt ostrice blšnej (Carex pulicaris L.) a ježohlava najmenšieho (Sparganium natans L.). Obraz o zástupcoch zo sveta zvierat poskytuje Ing. Šimon Kertys, PhD., riaditeľ Správy CHKO Horná Orava: “Ide o relatívne malé územie, takže pre väčšie cicavce je to len časť z ich ekologickej niky. Rašelinisko sa nachádza v dôležitom biokoridore, ktorým prechádza množstvo zvery. Medzi nimi aj šelmy, napríklad vlk dravý (Canis lupus). Pri tomto rašelinisku bol pred pár rokmi zaznamenaný aj výskyt losa mokraďového (Alces alces). Z vtákov je tu zaznamenané hniezdenie močiarnice mekotavej (Gallinago gallinago). Nachádza sa tu jedna z mála lokalít na Slovensku, kde nájdeme skokana krátkonohého (Pelophylax lessonae). Klinské rašelinisko je aj významným refúgiom3 vzácnych bezstavovcov, hlavne vážok.”
Oravčania o rašeliniskách vedia, nie vždy si však uvedomujú ich význam
Oravčania, žijúci v okolí rašelinísk, vedia, že sa okolo nich nachádzajú vzácne chránené územia. V minulosti to však bol často iba kus pôdy, ktorý sa dal využiť len na zber bobuľového ovocia, či ako zdroj veľmi nekvalitného a na prípravu náročného materiálu na kúrenie, , V čase socializmu, kedy sa pôda odobrala pôvodným majiteľom sa tie najväčšie z nich začali ťažiť. Ešte aj dnes je rašelina veľmi využívaným tovarom. Väčšina rašelinísk bola buď úplne zničená, alebo výrazne poškodená. V posledných dekádach mali tamojší ochranári neľahkú úlohu presvedčiť verejnosť, že rašelina patrí na rašeliniská. Odkaz, ktorý sa snažia zanechať je, že sú v časoch nastupujúcej klimatickej krízy nesmierne zraniteľné, no zároveň nenahraditeľné. Osvedčilo sa im, že priamou skúsenosťou a zblížením sa s tým, čo je chránené, si mladé generácie vytvoria bližší vzťah s prírodou.
Organizujú pravidelné exkurzie pre žiakov základných, stredných, ale aj vysokých škôl, priamo do týchto vzácnych ekosystémov. Za posledné roky navštívilo Klinské rašelinisko približne 50 rôznych skupín, ktoré na ňom aj priamo pomáhali z odstraňovaním mladých drevín a krov. Dobrovoľníčenie pomáha udržaniu ekosystému a verejnosť si z neho odnáša zážitok a prehĺbený vzťah k prírodným hodnotám vo svojom okolí.
Správa CHKO Horná Orava v spolupráci s obcami Beňadovo a Breza už po deviatykrát organizuje vždy v lete koseckú brigádu na Beňadovskom rašelinisku. Aj v tomto roku sa v sobotu 17. 8. 2024 stretli obyvatelia okolitých obcí a miest, aby si pripomenuli tradičné spôsoby, ktoré príroda vždy ocení. Účasť na podobných aktivitách ocení staršia no aj mladšia generácia. Okrem informácií, ktoré sa dozvedia o rašelinisku, je to pre mnohých návrat do detstva, kedy ešte s otcom, či starým otcom chodievali kosiť vlastné polia. Človek si môže opäť pozrieť, ako sa kuje kosa a aký to bol pocit, keď bok po boku ľudia z úsmevom na tvári obrábali svoju zem. Nezanedbateľná je pre mnohých aj radosť z pohybu v srdci oravskej prírody.
1Eutrofizácia je súbor procesov, ktorými sa zvyšujú anorganické živiny (najmä dusík a fosfor) v stojatých a tečúcich povrchových vodách a spôsobujú rast a rozmnožovanie rias, tzv. „zozelenanie” vody. Voda je následne veľmi ochudobnená o kyslík a preto mnohé ďalšie druhy v takejto vode zanikajú.
2Manažment, v ochranárskom ponímaní, predstavuje skupinu úkonov a opatrení, ktoré je potrebné vykonať za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa alebo plánu v priestore stanovenej lokality. Týka sa prevažne prác zameraných na obnovu alebo ochranu biotopu, biotopu druhu alebo skupiny biotopov.
3Refúgium predstavuje oblasť, v ktorej môže populácia organizmov prežiť obdobie nepriaznivých podmienok.
Text: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR s pomocou Ivana Šustra, Štátna ochrana prírody SR