Prírodným klenotom Podpoľania je územie európskeho významu Hradné lúky. Bez spolupráce s Poľnohospodárskym družstvom Očová by nebolo možné vzácne druhy dlhodobo zachovať.

V rámci územia európskeho významu Hradné lúky nedávno pribudla informačná tabuľa, ktorá územie predstavuje verejnosti. Na fotografii so site manažérom Jánom Krnáčom a špecialistkou na environmentálnu výchovu Annou Gondovou, obaja zo Správy CHKO Poľana a pôsobiaci aj v projekte. Foto: Archív CHKO Poľana

Územie európskeho významu Hradné lúky, nachádzajúce sa na úpätí Poľany, je verejnosťou prakticky neobjavené. Považujeme to za škodu, pretože ukrýva „poklady“ európskej prírody, ktoré vedia potešiť oko nejedného návštevníka. Nachádzajú sa tu jedny z posledných väčších zvyškov zamokrených kosných lúk s výnimočnou diverzitou mnohých vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. So zámerom optimalizovať obnovné opatrenia pre tieto lúčne spoločenstvá boli Hradné lúky zaradené medzi naše projektové územia. V článku sa dočítate, ako sa toto územie za posledné roky zmenilo, aké máme s ním v projekte plány a aký hospodársky subjekt nám s obhospodarovaním plôch významne pomáha.

Územie je od roku 2017 zaradené v sústave Natura 2000 s výmerou 59,64 hektára, avšak projektové aktivity sú naplánované plochách, ktoré majú dokopy 30 hektárov. Okrem významných druhov európskeho významu sa na týchto lúkach nachádzajú aj 3 typy biotopov európskeho významu:
- Bezkolencové lúky (6410),
- Nížinné a podhorské kosné lúky (6510),
- Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430).

Ľanolistník bezlistencový odštartoval záujem odbornej verejnosti o toto územie

Návrhu na zaradenie tejto lokality medzi ÚEV predchádzal významný botanický objav, ktorý sa na lúkach udial v roku 2016. Marián Jasík, zaslúžilý ochranár slovenských pralesov a bývalý riaditeľ správy NP Nízke Tatry, vtedy náhodne objavil rastlinu ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum). V tej dobe boli Hradné lúky obhospodarované iba čiastočne. Práve terénne zníženiny (depresie) s biotopom bezkolencových lúk a výskytom ľanolistníka boli nevyužívané a opustené. Po objavení bolo užívateľom, ktorým je Poľnohospodárske družstvo Očová, uskutočnené čistenie niekoľkých plôch najvýznamnejších pre výskyt druhu na základe podnetu zo Správy CHKO Poľana.

Ľanolistník bezlistencový (Thesium ebracteatum). Foto: Peter Potocký

Aby biotop ľanolistníka prosperoval, potrebuje prečistenie od drevín a kosenie

Obnovný manažment vykonávaný v rámci nášho projektu zabezpečuje externe (aj internými silami 🙂) partner Štátna ochrana prírody SR s pomocou hŕstky odborníkov zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Tento typ manažmentu zahŕňa vyčistenie plochy a prípravu na udržiavací manažment. Ten bude zabezpečovaný kosením čo najväčšej plochy potenciálne vhodnej pre budúce šírenie spomínaného ľanolistníka. Zlepšovaním stavu biotopu bezkolencových lúk sa zlepšia aj vyhliadky pre zlepšenie stavu populácie motýľov. O akých motýľoch je reč? Nachádza sa tu významný výskyt veľkej populácie modráčika krvavcového (Maculinea teleius), v poslednej dobe aj modráčika horcového (Maculinea alcon) a vzácne je prítomný aj ohniváčik veľký (Lycaena dispar).

V budúcnosti bude nastavenie manažmentu samozrejme vyžadovať aj navrhnutie špeciálneho režimu pre tieto druhy motýľov, ale samozrejme tak, aby to vyhovovalo aj ľanolistníku. Východisko pre návrh optimálneho integrovaného manažmentu bude možné stanoviť až po vyhodnotení mapovania a monitoringu všetkých druhov predstavujúcich predmet ochrany.

Modráčik krvavcový (Maculinea teleius). Foto: Archív Správy CHKO Poľana

Modráčik krvavcový (Maculinea teleius). Foto: Archív Správy CHKO Poľana

Ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Foto: Miloš Balla

Biotop bezkolencových lúk na Hradných lúkach v plnom kvete. Foto: Peter Potocký

Obnovný manažment zahŕňa niekoľko činností a dôležité je ich načasovanie

V rámci obnovného manažmentu bolo v roku 2022 na veľkej ploche, ktorá bola v minulosti iba frézovaná a mulčovaná (pokosená na veľmi malé časti), uskutočnené odstránenie biomasy po mulčovaní. Malá časť bola frézovaná s pomulčovaním v roku 2023. Na časti plochy boli vo februári a do polovice marca (2023) uskutočnené výruby s frézovaním a zarovnaním povrchu, aby bolo možné postupne prejsť na udržiavací manažment. Ten sme nastavili na kombináciu mulčovania, kosenia a odstraňovania biomasy. Odstraňovali sa predovšetkým náletové dreviny a kroviny. Z drevín to boli predovšetkým osiky, duby, jelše a z krovín kríčkovité vŕby, trnky a liesky. Niektoré časti, na ktorých to podmienky dovoľovali, už boli v minulom roku (2023) aj kosené.

Prvýkrát a ručne pokosené plochy s výskytom ľanolistníka bezlistencového (Thesium ebracteatum) v roku 2017. Foto: Peter Potocký

Dočisťovanie zvyškov po ťažbe v roku 2017. Foto: Peter Potocký

Zrevitalizovaná krajina Hradných lúk v októbri 2019. Foto: Peter Potocký

Kosatec sibírsky (Iris sibirica) na revitalizovaných plochách. Foto: Peter Potocký

Opatrenia nerealizujeme súbežne, vždy sa venujeme iba 1 činnosti, pretože niektoré opatrenia nadväzujú na seba. Výruby sú viazané na zimné obdobie, kvôli hniezdeniu vtákov (od polovice marca do konca augusta) a až potom sme mohli frézovať. Na výruby je najvhodnejší čas v zime, keď je všetko zamrznuté a stroje nerobia koľaje. Frézovanie sa tiež môže vykonávať až vtedy, keď už nemrzne a nie je veľmi mokro. Kosenie sa je možné robiť v neskoršom období, keď sú rastliny odkvitnuté a semená dozreté.

Zazmluvnené Poľnohospodárske družstvo Očová vykonáva aj služby „pro-bono“ biodiverzite

Vyššie spomínané PD Očová je užívateľom Hradných lúk, keďže majú s vlastníkmi spísané zmluvy o nájme a niektoré parcely družstvo aj vlastní. Obhospodarujú celú plochu Hradných lúk. Plocha je zakreslená v Systéme identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (alebo aj LPIS) pre poberanie agrodotácií a PD Očová je žiadateľom o tieto dotácie. Pre zachovanie prírodných hodnôt zohráva tento konkrétny užívateľ významnú a nenahraditeĺnú úlohu, keďže bude vďaka nim možné rátať s perspektívou vhodného obhospodarovania týchto lúk po skončení nášho projektu.

Frézovanie vybraných plôch prebiehalo v júli 2023. Foto: Peter Potocký

Drevnú biomasu pred odvozom sústredili na kopy v rámci čistenej plochy. Foto: Peter Potocký

S Družstvom má ŠOP SR na obnovný manažment uzatvorenú už druhú zmluvu o poskytnutí služby. Obnovný manažment bude v aktuálnom období zameraný na vybrané plochy s výmerou 18,63 hektára. Bude spočívať v zabezpečení mulčovania, prípadne frézovania a bezprostredne súvisiacich činností spojených s prípravou pozemkov na mulčovanie a následné kosenie. Vybrané plochy budú dočisťovať od náletových drevín (výmladkov) s využitím frézy a bezprostredne budú z územia odstraňovať drevnú biomasu. Taktiež zabezpečia zber kameňov pre následný obnovný manažment, ktorý bude zabezpečovaný ručne alebo s využitím teleskopického manipulátora. Po zbere a odvoze kameňov budú plochy valcované pre potreby následného manažmentu. Tieto služby majú ŠOP SR odovzdať najneskôr do 15. marca 2025.

Touto formou chceme v rámci projektu vyzdvihnúť skvelý prístup PD Očová a predsedníčky Kataríny Drdolovej. Pre ochranu prírody a obnovu biotopov na tomto území vykonali, a stále vykonávajú, mnoho „pro-bono“ služieb. Financie čerpané z nášho projektu im prakticky pokrývajú iba ich vlastné náklady na obhospodarovanie a zo zmluvy inak neprofitujú. Benefitom zazmluvnenia pre nich je, že si pokryjú zvýšené náklady na obhospodarovanie užívaných plôch. Štandardné agrototácie im na to, žiaľ, nepostačujú. Mnohé náklady, ktoré s obhospodarovaním už v minulosti mali, neboli pokryté z nášho projektu vôbec (napr. odstraňovanie kameňov a zarovnávanie povrchu). Dokonca ani biomasa, ktorú hospodári z iných oblastí vedia využiť vo svoj prospech, nijak nevyužijú. Biomasa zo zamokrených lúk je totiž prakticky nevyužiteľná. „Hreje“ ich dobrý pocit z pomoci ochrane prírody a biodiverzity vďaka ktorému sa však prírodné dedičstvo nedokáže uchovať.

Bez doplnkovej finančnej podpory je potrebné obhospodarovanie tohto územia do budúcnosti prakticky neudržateľné. Pre Štátnu ochranu prírody SR je obrovským prínosom prejavovaná starostlivosť o územie zo strany Družstva. Predpokladajú totiž, že o využívanie tohto územia by s veľkou pravdepodobnosťou nijaký iný subjekt nemal záujem alebo by to nedokázal v požadovanej kvalite uskutočňovať.

Spoznajte ľanolistník bezlistencový, kriticky ohrozený druh sústavy NATURA 2000

Ide o trvácu rastlinku, pôsobí „holým“ dojmom a je približne 30 cm vysoká.
Listy má iba akési zelené „čiarky“. Pod každým bielym kvetom má 1 listeň.
Preferuje vlhké a slatinné lúky či pasienky.
Ide o poloparazitujúcu zelenú rastlinu, ktorá parazituje na koreňoch rôznych bylín z ktorých si „ťahá“ vodu a anorganické látky. K poloparazitom patrí napríklad aj známe imelo biele.
V strednej Európe predstavuje jednu z najvzácnejších a najrýchlejšie ustupujúcejších rastlín. V Dánsku už vyhynul, v Česku prežíva na poslednej z dokumentovaných lokalít.
U nás bol považovaný už takmer 100 rokov za vyhynutý druh. No v roku 2016 sa ho Mariánovi Jasíkovi podarilo opäť objaviť v území európskeho významu Hradné lúky. O biotop ľanolistníka bezlistencového je postarané vďaka projektu a zanieteniu odborníkov zo Správy CHKO Poľana (Štátna ochrana prírody SR). Obrovskú zásluhu na vyčistení lúk má aj Poľnohospodárske družstvo Očová. Vďaka nim dochádza aj k frézovaniu drevín, kríkov, či prípadnému výrubu, aby sme tomuto biotopu navrátili jeho starú tvár. Bude sa tu lepšie dariť viacerým vzácnym rastlinným aj živočíšnym druhom európskeho významu.