Obnove biotopov hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) venujú značnú časť kapacít a zdrojov v našom projekte traja partneri. Ide o Správu Národného parku Muránska planina, Správu CHKO Poľana (Štátna ochrana prírody SR) a Národné lesnícke centrum. Chystajú sa v chránených vtáčích územiach Poľana, Muránska planina a Stolica špeciálnymi lesohospodárskymi zásahmi zlepšiť podmienky pre hlucháňa až na 190 hektároch hospodárskych smrečín. Už takmer 2 roky máme rozbehnuté monitorovanie hlucháňov prostredníctvom rozmiestnených fotopascí, aby sme vedeli, ktoré miesta hlucháne vyhľadávajú a ako sa na nich správajú.
Kedysi sa hlucháň hôrny vyskytoval takmer vo všetkých horských oblastiach na celom Slovensku, teraz ich už rátame na stovky. Prečo? Pretože od sedemdesiatych rokov minulého storočia sa „hluchánie“ lesy v Karpatoch rapídne zmenili. Intenzifikácia produkcie drevnej suroviny v minulom storočí viedla k zhoršovaniu štruktúry lesných porastov, porasty boli pre hlucháňa často príliš husté, rovnakého veku a nevedel sa v nich uživiť. Hlucháň potrebuje pre život presný opak, obľubuje rozvoľnený les, kde môže vzlietnuť a manévrovať medzi stromami. Vyhovuje mu, keď sú v lese stromy rôzneho veku a ich vetvy siahajú až k zemi, čo mu poskytuje vhodný úkryt. Presvetlenie v lese praje aj jeho obľúbenej plodine, polokru – brusnici čučoriedkovej, bežne nazývanej čučoriedka.
Hlucháne hôrne však nie sú striktnými „odporcami“ hospodárskych lesov, iba majú na ne iné nároky, ako sú aktuálne v lesnom hospodárstve nastavené. A to je podstata nášho projektu, zmierniť požiadavku na maximalizáciu produkcie drevnej hmoty a pestovať les ako polo prírodný. V takom lese si môže spoločnosť pestovať potrebnú drevnú surovinu spôsobom, ktorý bude vyhovovať aj živočíchom, ktoré v ňom vždy žili.
Biotop európskeho významu Horské smrekové lesy poskytujú prostredie pre hniezdenie kriticky ohrozeného vtáka hlucháňa hôrneho. Foto: Jozef Bučko
Za účelom zlepšenia kvality a rozlohy vhodných biotopov v lokalitách s výskytom hlucháňa hôrneho je potrebné pristúpiť k obhospodarovaniu lesov priateľskejšie pre tieto dáždnikové druhy. Dáždnikový preto, že ochrana jeho biotopov vytvára „ochranný dáždnik” nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených živočíšnych druhov.
O tom, prečo nám pri monitoringu hlucháňov pomáhajú fotopasce, nám v článku odpovedá Ing. Jozef Bučko, PhD., ktorý v našom projekte vykonáva funkciu experta na lesníctvo a poľovný manažment.
V projektových lokalitách Muránska planina a Poľana si za posledný rok rozmiestnil 10 fotopascí, ktorými zhotovujete fotografie aj video záznamy. Čo konkrétne nám zábery napovedia o živote hlucháňov v týchto lokalitách?
Na Poľane je už hlucháň veľmi sporadický, takže sledujeme skôr druhové spektrum jeho predátorov, aby sme vedeli navrhovať ďalšie opatrenia pre podporu posledných zostávajúcich jedincov. Fotopasce umiestňujeme do blízkosti lokalít, v ktorých sa majú aktívnymi lesohospodárskymi opatreniami vytvárať lepšie životné podmienky pre hlucháňa hôrneho. Čiže nemonitorujeme bezzásahové územia. Pár fotopascí máme však aj v lokalitách, nazvime, kontrolných. Sú to porasty, ktoré majú v súčasnosti vyhovujúci stav a netreba ich upravovať. Ide o bývalé hospodárske lesy, zaradené pri zonácii do A zóny (5. stupeň ochrany) NP Muránska planina, prípadne na Poľane do blízkosti Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. Vzhľadom na vyhovujúce životné podmienky, je tu o niečo väčšia šanca zachytiť fotomonitoringom aj hlucháňa hôrneho.
Keď si uvažoval, aké fotopasce zaobstaráte, aké parametre si sledoval?
Zvolil som fotopascu od výrobcu TETRAO, keďže ich veľkou výhodou je možnosť napájania až dvanástimi batériami, ktoré majú extrémnu výdrž a niekedy vydržia v teréne monitorovať lesné zaujímavosti aj rok. Dobrá výdrž batérií je potrebná najmä v zime, pretože často inštalujeme fotopasce na jeseň do vysokohorských lokalít, kde sa opäť bude dať dostať pre snehovú pokrývku až na jar. Zároveň nie je vhodné chodiť príliš často fotopascu kontrolovať. Rušíme tým nielen hlucháne, ale aj všetkých ostatných obyvateľov lesa.
Plánujete počet fotopascí ešte navyšovať?
Každá fotopasca, ktorá je v teréne a sleduje živočíchy je veľké plus, preto počty fotopascí chceme v ďalších rokoch projektu zvyšovať. Sledovanie hlucháňa je pre jeho skrytý spôsob života veľmi náročné, takže ideálne je mať vo vhodných lokalitách až niekoľko desiatok fotopascí.
Inštalácia fotopasce v projektovom území Muránska planina v decembri 2022. Foto: Barbora Vrábelová
Foto: Barbora Vrábelová
Foto: Barbora Vrábelová
Čo možno zo záberov vyčítať? Najmä v súvislosti so životom hlucháňov.
Hlucháne žijú veľmi opatrným a skrytým spôsobom života, preto ich zaznamenanie na fotopasciach nie je úplne jednoduché. Zo záberov, ktoré sa však podarili, bolo možné odsledovať, že hlucháň sa v blízkosti jarných tokanísk objavuje už od polovice februára. Pochôdzkami po zamrznutom snehu si kontroluje areál tokaniska, prípadne sa stretáva aj s inými kohútmi prípadne sliepkami.
Počas snehovej pokrývky zbiera na snehu napadané vetvičky smrekov, ktoré konzumuje. Tiež ozobáva zo snehu trčiace kostrnky brusnice čučoriedkovej. Počas toku prebiehajú niekedy na zemi aj súboje samcov, prípadne párenie so samicami. Najvzácnejšie sú zábery sliepočiek s malými kuriatkami. Po silnejších letných búrkach sa zvyknú hlucháne presúšať na slnečných miestach a lesných a čistinkách.
Počas toku je možné zachytiť dvorenie kohútov sliepkam, prípadne súboje kohútov, ktoré sa snažia ovládnuť tokanisko.
Aké ďalšie živočíchy fotopasce zachytili?
Najčastejšie sú to bežné druhy voľne žijúcej raticovej zveri ako zver srnčia, jelenia, rôzne druhy lesného vtáctva, či lesné veverice, ktoré sa fotia veľmi často. Taktiež sú pravidelné záznamy medveďov, vlkov, rysov, prípadne menších šeliem ako líšky, kuny, jazvece. Zaujímavý bol záznam Šakala, ktorý sa nachádzal v nadmorskej výške 1450 m n.m. Bohužiaľ, často fotopasce zachytia aj ľudí, ktorí sa snažia navštevovať lokality hlucháňov za účelom fotografovania, prípadne zberu jeleních zhodov a citlivé hlucháne takto zbytočne nadmerne vyrušujú.
Aké sú s fotopascami plány v nasledujúcom období?
Každý rok sa snažíme fotopasce umiestniť tak, aby boli na vhodných lokalitách, kde by sme mohli zachytiť čo najväčšiu časť lokálnej populácie. Najčastejšie fotopasce situujeme na menšie lesné lúčky, prechody, k zdrojom potravy a vody. Prípadne na miesta, kde zaznamenáme pobytové znaky hlucháňov, akými sú stopy, trus, perie a podobne. Pred inštaláciou fotopascí si robíme prieskum územia, pri ktorom sa snažíme vytipovať miesta, kde bude najvhodnejšie fotopasce umiestniť. Situovanie fotopascí robíme tiež tak, aby sme zaznamenali prípadný útok predátora na tokajúce jedince, čo sa bohužiaľ deje veľmi často. Aj v roku 2024 nám jedného hlucháňa na Muránskej planine ulovil predátor len niekoľko metrov od našej fotopasce. Tento útok sme však na fotopascu nezaznamenali. Na základe celoročného výskytu hlucháňov sa snažíme fotopasce situovať aj do nových lokalít, v ktorých predpokladáme výskyt hlucháňa a potrebujeme ich podrobnejšie preskúmať. Fotopasce nechávame vo vybraných lokalitách dlhodobo, aby sme vedeli porovnať využívanie prostredia v rôznych ročných obdobiach. Ak fotopasca dlhodobejšie nezaznamená niečo zaujímavé, presúvame ju na inú lokalitu.
V našom projekte (LIFE Príroda pre všetkých) máš na starosti aj vypracovanie tzv. Poľovného hospodárenia v oboch projektových lokalitách. Čo je závažnejší faktor pre klesajúcu početnosť hlucháňov – predátory či drastický úbytok vhodného biotopu?
Je to vždy kombinácia týchto negatívnych faktorov. Ale na veľkých výmerách, kde vhodný biotop ešte stále máme, populácia hlucháňov aj napriek tomu ďalej klesá. Najskôr miznú chúlostivejšie sliepky a potom postupne aj kohúty. V súčasnosti sa aj v iných krajinách považuje predácia za významný faktor obmedzujúci opätovný vzostup početnosti hlucháňa. Z našich výskumov a pozorovaní vyplýva, že najzávažnejšie škody robia momentálne predátori ako líška, kuny, krkavec a aj orol skalný. Verím však, že aspoň orol pomyselne ,,odčiní“ ulovenie hlucháňa ulovením aj jeho menších predátorov, ako sú líšky a kuny. V prírode sú to prirodzené procesy a vzťahy medzi korisťou a dravcom. Avšak v čase, keď je stav hlucháňa naozaj kritický, mali by sme sa, podľa mňa, aktívnejšie zaoberať aspoň manažmentom niektorých chránených živočíchov, ktorých stavy sú momentálne v poriadku, ale hlucháňovi môžu významne škodiť. Napríklad krkavec čierny.
Ktoré druhy sú pre hlucháňa predátorom?
Okrem bežných mezopredátorov ako sú líšky, kuny, jazvece, pristúpila medzi významné predátory v posledných rokoch aj diviačia zver, ktorej stavy nadmerne stúpli a rozšírila sa až do vysokohorského pásma. S jej citlivým nosom vie vyhľadať znášky na zemi hniezdiacich druhov, medzi ktoré patrí aj hlucháň hôrny. Popri týchto druhoch sú to aj vrcholové predátory ako medveď, vlk, rys, či spomínané orly. Reálny manažment v dnešnej urbanizovanej krajine si vyžaduje tlmenie bežných predátorov a správne nastavenie manažmentu chránených živočíchov, u ktorých to nemusí byť vždy len celoročná ochrana. Vždy by sme sa mali orientovať podľa reálnych stavov jednotlivých živočíchov v krajine a ich dopadov na živočíchy ostatné, prípadne oveľa viac ohrozené.
Hluchání kohút ulovený na Muránskej planine počas tohtoročného (2024) toku. Foto: Jozef Bučko
Na zvyšky kohúta sme nasmerovali fotopascu vo viere, že možno sa nám podarí odhaliť „páchateľa“. Foto: Jozef Bučko
Je nejaká optimálna hustota predátorov, aby sa hlucháňom v nejakom území darilo viac?
Každé územie je špecifické. Denzita predátorov sa dá nastaviť, ale vyžaduje si to citlivý prístup. Predátor by mal dokázať dlhodobo prežívať, ale nemala by sa neúmerne zvyšovať jeho hustota v prostredí, čo sa u niektorých dnes už lokálne deje.
Akú rolu pri navrhovaní poľovného hospodárenia majú štátni ochranári, ochranárske združenia a lokálne poľovnícke združenia? Predpokladám, že je dôležitý dialóg a ponechanie priestoru aj na ich názory a požiadavky?
Plán navrhuje Okresnému úradu užívateľ poľovného revíru. Rámcové plány pre Poľovné oblasti (niečo ako orografické celky) však robia poradné zbory, ku ktorým sa môže vyjadriť aj orgán ochrany prírody. Vo vzácnejších územiach s vyšším stupňom ochrany sa musia pri poľovníckom obhospodarovaní dodržiavať povinnosti predpísané zákonom o ochrane prírody a krajiny.
V rámci aktivít projektu vieme nastavenie poľovníckeho manažmentu dohodnúť najlepšie v poľovných revíroch spadajúcich pod LESY SR š.p. alebo priamo pod správu NP Muránska planina. Našťastie, územia týchto poľovných revírov prekrývajú z pohľadu hlucháňa najcennejšie lokality. U ostatných dotknutých užívateľov treba viesť dialóg, prípadne hľadať zdroje na opatrenia a obmedzenia, ktoré chceme presadiť.
Ešte stále platí, že životaschopnú populáciu hlucháňa hôrneho tvorí minimálne 500 jedincov (Grimm & Storch, 2000)?
Určite áno, ale na populáciu sa musíme pozerať ako na celoslovenskú, ktorá takúto početnosť dosahuje. Potrebné je dobre prepojiť lokálne populácie, aby medzi sebou geneticky komunikovali.
Na Muránskej samotnej myslím nikdy nebude 500 jedincov, ale ak bude komunikovať s populáciou, ktorá v Nízkych Tatrách, v Klenovskom Vepri a na Poľane, tak bude jej populácia životaschopná.
Ako to vyzerá v našich projektových lokalitách, čo sa týka početnosti aktuálne?
Na Muránskej planine žije odhadom 40 až 60 jedincov. Na Poľane je hlucháň absolútny unikát, žije tam do 15 jedincov.
Prečo ste vybrali práve Muránsku planinu a Poľanu na obnovu, resp. záchranu tamojších populácií?
Cieľové územia boli vybrané na základe návrhu Ministerstva životného prostredia SR. Ja som navrhoval trochu iné územia, ale nakoniec som sa stotožnil s návrhom Ministerstva. Muránska planina je jednoznačne územie, kde treba čo najrýchlejšie zlepšovať podmienky pre hlucháne, aby sme ich tam udržali.
Na Poľane môžeme pripravovať prostredie pre prípad, že by nám v jadrových územiach stúpla početnosť a hlucháň by sa opätovne rozširoval až na Poľanu. Nejaké jedince však ešte stále prežívajú aj na Poľane, aj keď je ich veľmi málo.
Rozhodovali ste sa aj o nejakých ďalších územiach na Slovensku?
Áno, ja som navrhoval napríklad aj Nízke Tatry.
Koľko je ešte takých lokalít na Slovensku, kde populácia výrazne poklesla?
Je ich viac, v podstate všetky okrajové populácie. Teda okrem CHVÚ Poľana sú to aj CHVÚ Horná Orava, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Slovenský raj, CHVÚ Levočské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy, Kremnické vrchy, Kysuce, Skorušinské vrchy, Klenovský Vepor.
O stave okrajových populácií je popísané v Programe záchrany hlucháňa hôrneho (strana 17 pozn. red.).
V jarnom období sa kohúty a sliepky stretávajú na tokaniskách, kde samce súperia o samičky a následne prebieha reprodukcia. Tok hlucháňov sa skladá zo 4 fáz: klepkanie, trilkovanie, výlusk a brúsenie. Počas brúsenia vôbec nepočujú - odtiaľ pochádza aj ich meno. Foto: Jozef Bučko
Sú na Slovensku lokality, v ktorých populácia hlucháňa hôrneho rastie?
Avizuje sa že sa tak deje vo Vysokých Tatrách a tiež na niektorých lokalitách v Nízkych Tatrách.
Čo očakáte, že sa udeje, ak prebehnú lesné prebierky v tých hospodárskych lesoch, ktoré ste si stanovili a zároveň tu bude zavedené aj poľovné hospodárenie s ohľadom na hlucháne?
Na Muránskej v najbližších rokoch takto rozšírime vhodné územie pre existujúcu populáciu, čo môže mať veľký význam najmä z dôvodu, že staršie porasty, v ktorých momentálne prežívajú budú v najbližších rokoch pravdepodobne významne ovplyvnené hrozbou podkôrnikovej kalamity z Balogu a prebiehajúcou klimatickou zmenou.
Na Poľane započneme pestovanie porastov, ktoré budú môcť hlucháňovi v budúcnosti ak sa populácia obnoví, slúžiť ako biotop hlucháňa.
Na natalite populácie sa to asi tak rýchlo neprejaví, keďže les rastie pomaly, ale každá pozitívna zmena v biotope je pre hlucháne plus. Ako sme spomínali, les ktorý vyhovuje hlucháňovi, vyhovuje aj stovkám iných živočíchov, takže profitovať by z opatrení malo veľa druhov. Treba aktívne riešiť lov na kuny a líšky, prípadne povoliť výnimku na manažment krkavca. Najčastejším predátorom dospelých jedincov sú však v súčasnosti orly skalné. Ochranou pred nimi sú napríklad aj nami vychovávané mladšie porasty s vhodnou štruktúrou, v ktorých orol nedokáže hlucháne loviť. V klasických pralesovitých biotopoch, prípadne kalamitou príliš preriedených biotopoch, sa hlucháň stáva pre orly ľahkou korisťou.
Spoznajte hlucháňa hôrneho, kriticky ohrozený druh sústavy NATURA 2000
- Ide o relatívne veľkého vtáka z čeľade bažantovité, ktorý obýva rozsiahle ihličnaté a zmiešané presvetlené lesy.
- Dospelý samec môže vážiť až 6 kilogramov a je oveľa pestrejšie sfarbený, ako samička. Je typický modrozelenou hruďou a červenými škvrnami nad očami.
- Počas roka sa samec a samička stretávajú len na tokaniskách, v období párenia. Tok sa skladá zo 4 fáz: klepkanie, trilkovanie, výlusk a brúsenie.
- Kedysi sa vyskytoval takmer na celom Slovensku, teraz ich rátame na stovky. Prečo? Pretože od 70-ich rokov minulého storočia sa „hluchánie“ lesy v Karpatoch rapídne zmenili. Z najvyššie položených pralesovitých porastov sa stali hospodárske smrečiny, kde sú stromy vysádzané na husto a sú rovnakého veku. Hlucháň potrebuje na hniezdenie presný opak – obľubuje rozvoľnený les, kde môže vzlietnuť a manévrovať medzi stromami. Vyhovuje mu, keď sú v lese smreky rôzneho veku a vetvy siahajú až k zemi, čo mu poskytuje vhodný úkryt. Presvetlenie v lese praje aj jeho živnej plodine – čučoriedke lesnej.
- Hlucháne sú tzv. dáždnikovým druhom horských lesov. Ochrana jeho hniezdnych biotopov vytvára “ochranný dáždnik” nad celým radom ďalších vzácnych a ohrozených živočíšnych druhov. Je zaradený medzi kriticky ohrozené druhy a jeho spoločenská hodnota je 5 000 euro.
- Významným miestom jeho výskytu boli kedysi aj územia európskeho významu Muránska planina, Poľana a Stolica, kam sa ho vďaka aktivitám nášho projektu snažíme vrátiť presvetlením tamojších lesov.
Text: Barbora Vrábelová, Ministerstvo životného prostredia SR